Šľachtické kúrie boli oslobodené od daní

Ulica, ktorá od roku 1945 nesie nie práve najvhodnejšie meno Žižkova, bývala hlavnou tepnou podhradskej poddanskej obce, ktorá sa až po roku 1850 stala súčasťou slobodného kráľovského mesta Prešporka. Predtým niesla obec meno Zuckermandl. Mala vlastnú samosprávu a vlastnú dnes už nejestvujúcu radnicu. Vznikla postupne od prelomu 16. a 17. storočia pozdĺž cesty, ktorou dovážali od stredoveku do mesta kameň z kameňolomov na svahoch hradného brala.

Za najstaršie pevné stavby vznikajúcej ulice možno považovať slobodné šľachtické kúrie, ktoré boli natrvalo až do roku 1850 oslobodené od daní. Kamperova kúria (číslo 12) a Braemerova kúria (číslo 18) sa dodnes zachovali. Obe boli pôvodne samostatnými objektmi. Kamperova, ktorá je staršia, mala v úrovni druhého poschodia v atike strieľne a obe boli obkolesené vodnými priekopami, takže sa do nich vstupovalo pravdepodobne po provizórnych alebo po padacích mostoch. Obe kúrie boli určite značne poškodené v roku 1621, keď cisárska armáda postupovala na mesto v snahe vytlačiť z neho povstalecké vojská Gabriela Bethlena. Až neskôr, pravdepodobne v priebehu 18. storočia, postavili medzi kúrie dva domy.

V dome číslo 14, ktorého pivnica využila priestor bývalej priekopy okolo Kamperovej kúrie, a ktorého stavbou sú zamurované pôvodné západné okná Kamperovej kúrie, bol hostinec Zlatý anjel (Diversorum ad auream Angelum). Aj v dome číslo 16, teraz novostavbe zvýšenej o jedno podlažie, bol hostinec. Niesol meno Zlatý had (Diversotum ad Serpentum). Oproti stál ďalší hostinec - Čierny medveď. V 18. storočí v ňom bola známa kaviareň. Dom číslo 12 - Kamperovská kúria - bol známy aj pod menom Zlatá koruna či Kronenhaus („Frey Haus bey der Goldenen Cronn am Zuckermandl“). V 18. storočí vznikol kostolík Najsvätejšej Trojice, ktorý sa stal farským kostolom obce.

V 50. a 60. rokoch minulého storočia celú historickú štvrť s výnimkou 8 objektov nemilosrdne zbúrali. Niektoré zachované budovy sa mali stať sídlami zložiek Slovenského národného múzea. Po dlhotrvajúcej obnove sa do objektov postupne nasťahovali Archeologické múzeum SNM, Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a časť administratívy SNM. V pomerne malom objekte bývalého hostinca Zlatý anjel je uložený mimoriadne bohatý zbierkový fond k histórii nemeckého osídlenia terajšieho Slovenska od stredoveku, ktorý pracovníci múzea pod vedením riaditeľa Dr. Ondreja Possa v rekordnom čase sústredili. Priestory nestačia na ich stále inštalovanie, preto sa musia výstavy obmieňať. Návštevníkmi múzea sú často občania nemeckej národnosti a ich potomkovia vysídlení zo Slovenska po druhej svetovej vojne.

V sobotu 23. septembra sa v Bratislave stretli Nemci pochádzajúci zo Slovenska, ktorí sú dnes roztrúsení po celom svete. Po ekumenickej pobožnosti, ktorá sa konala v Dóme svätého Martina v nemeckej reči, odhalili na budove múzea pamätnú tabuľu, pripomínajúcu ťažký osud Nemcov vyhnaných zo Slovenska po roku 1945.