V budove bola škola aj učiteľský ústav

Až do konca 19. storočia mal Prešporok dve Klobučnícke ulice - Malú a Veľkú. Jedna z nich jestvuje doteraz. Nesie meno Oskara Nedbala. Predtým bola pomenovaná podľa skladateľa Johanna Nepomuka Hummela, ktorý sa v roku 1778 narodil v blízkom meštianskom dome.

Terajšia Klobučnícka ulica bola pôvodne oveľa užšia a mierne zakrivená. V podobe nohy písmena T vyúsťovala do Veľkej Klobučníckej. Úsek od Nedbalovej po Námestie SNP vznikal až po zbúraní hradieb a regulovaní ulice na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy postavili budovu Mestskej tržnice, obytný dom s kaviarňou Lýra na prízemí a budovu banky na nároží ulice a námestia (teraz Poľské kultúrne stredisko).

Celú dĺžku ulice od Primaciálneho námestia až po Nedbalovu ulicu vypĺňa na severnej strane ulice fasáda kláštornej školy pri kláštore uršulíniek. Pôvodné meštianske domy na tejto strane od 17. storočia zozadu susedili s areálom kláštora. Uršulínky, ktoré sem prišli z Viedne, dostali od arcibiskupa evanjelikom odňatý kostol a priľahlú budovu, v ktorej predtým býval kazateľ. Kláštor postupne prikupoval susediace domy a parcely. V druhej polovici 19. storočia kúpil aj pozemok, ktorý vznikol napriamením a rozšírením ulice po zbúraní stredovekých domov. Na ich mieste postavil Ludwig Grazl pre kláštor vtedy moderný školský objekt. V budove bola umiestnená ľudová škola pre dievčatá, ale aj internát pre cezpoľné žiačky. Ľudová škola bola zároveň cvičným ústavom pre slečny, ktoré sa chceli stať učiteľkami a navštevovali kláštorný učiteľský ústav. Preto mala budova viac schodíšť a vchodov.

Fasády budovy sú ozdobené omietkovými prvkami pripomínajúcimi barok, ale ozdobné motívy železného zábradlia schodíšť sú už secesné. V budove sa až do 60. rokov 20. storočia kúrilo liatinovými pecami. Palivo sa na jednotlivé poschodia dopravovalo výťahom na ručný pohon. Najmladšia časť kláštornej školy pri nádvorí a pri Nedbalovej ulici, za terajším Domom odievania, vznikla až na prelome 20. a 30. rokov podľa projektu architekta A. Szönyiho. Na dvorovej fasáde tejto budovy sú namaľované najmladšie zachované slnečné hodiny v Bratislave. Pri vchode do školy bol umiestený veľkorozmerný kamenný reliéf, ktorý predstavoval sv. Angelu Merici so žiačkami.

Na učiteľskom ústave uršulíniek pri Klobučníckej ulici pôsobil ako profesor dejepisu a náboženstva Ortvay Tivadar (pôvodne Theodor Ortmayer, 1843 -1916). Pracoval tu popri svojom trvalom zamestnaní - bol profesorom histórie na Právnickej akadémii. Popri povinnostiach kňaza a učiteľa si našiel aj čas, aby napísal mnohozväzkové dejiny mesta (do roku 1526) a knihu o uliciach a námestiach mesta (Pozsony város utcái és terei), ktorá vyšla v roku 1905.