Na mieste grófskeho paláca stojí obytný dom

Ktorýsi predok Ferdinanda Strassera prišiel do Prešporku dávno pred prvou svetovou vojnou z Deutsch-Altenburgu. Ferdinand opustil Bratislavu ako dvadsaťročný a usadil sa vo Viedni. Žije tam už skoro štyridsať rokov. Svoj voľný čas venuje zbieraniu pamiatok súvisiacich s rodnou Bratislavou.

Pred niekoľkými rokmi objavil v jednom z viedenských antikvariátov vyblednutú na prvý pohľad celkom nezaujímavú fotografiu. Neznámy fotograf zachytil rad meštianskych domov postavených po roku 1780 v jednotnom klasicistickom slohu.

Na nároží prvého z domov, pri plynovej lampe, je tabuľka s ťažko čitateľným nápisom „Rózsa utca“, „Rosengasse“. Na druhej strane kartónu, ktorým je fotografia podlepená, je tužkou napísaný maďarský text. Slovenský preklad znie : „Stará Ružová ulica na konci sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia. Druhý a tretí dom na ľavej strane boli domy mojej mamy, ktorá ich zdedila po svojom otcovi. V roku 1903 sa naša rodina prisťahovala z Viedne a tu sme bývali až do apríla 1935. Potom domy zbúrali. Prvý dvojposchodový dom patril kováčskemu a zámočníckemu majstrovi Berendymu. Na jeho mieste postavili roku 1903 Priemyselnú komoru.“ Pod textom je podpis Pongrácz Miklós. Niekto iný pripísal perom: „Pressburg - 1870“.

Pisateľ informačného textu gróf Mikuláš Pongrácz bol bankový úradník. Zomrel v Bratislave. Jeho matka Antonia bola rodená grófka Batthyany, príbuzná kardinála, ktorý dal v 80. rokoch 18. storočia postaviť dnešný Primaciálny palác. Jej brat bol gróf Ladislav Batthyany, očný lekár, ktorý žil v blízkom Kittsee. Grófka Antonia Batthyany-Pongráczová zomrela roku 1919, jej manžel Friedrich Pongrácz v roku 1932. Pochovaní sú na Ondrejskom cintoríne.

Domy, ktoré vlastnili Batthyanyovci a neskôr Pongráczovci, sa nachádzali v bloku medzi dnešnou Jesenského (prv Ružovou) a Gorkého (predtým Goetheho a ešte skôr Ondrejovou) ulicou. Každý z nich mal približne štvorcové nádvorie a bránu do každej ulice, takže sa dalo kočom z jednej ulice vojsť a inou vyjsť z budovy. Dodnes sa zachovalo v Bratislave niekoľko takých prejazdných domov. Napríklad blízky palác Motešických medzi Gorkého (5) a Laurinskou (8) ulicou. Na mieste pongráczovských domov postavili po roku 1935 administratívny a obytný objekt poisťovacej spoločnosti. Dnes tam sídli aj redakcia Bratislavských novín.

Čitateľov bude možno zaujímať, že nad dverami do prízemných miestností prvého domu (teda bývalého domu zámočníka Berendyho, č. 1) je na fotografii tabuľa s čitateľným nápisom „Dampfbad“ teda „parný kúpeľ“. Bol to predchodca neskoršieho parného kúpeľa v 80. rokoch 19. storočia postavených mestských kúpeľoch Grössling. Dnes je na mieste parného kúpeľa predpredaj vstupeniek do opery.