• História
  • 07.10.2006 16:20

Kráľovský palác na Bratislavskom hrade

0 0

Kolonisti, ktorí prišli v polovici 13. storočia z Nemecka, založili na mieste viacerých starších osád na úbočí pod hradným areálom mesto, ktoré označovali tým istým menom ako hrad nad ním: Pressburg. Napriek identickému menu boli slobodné kráľovské mesto a kráľovský hrad až do polovice 19. storočia samostatnými jednotkami, areál Hradu sa nenachádzal na území mesta, ale s ním susedil.

Dnes sa výraz „hrad“ obyčajne spája len s hradným palácom, na opevnený areál okolo neho sa akosi zabúda. A pritom hradný areál je ohraničený rozsiahlym opevnením, v približnom strede ktorého stojí mohutný kráľovský palác.

Dal ho postaviť na mieste starších palácových stavieb, ktoré sa na vrchole návršia vyvíjali od 9. storočia, uhorský kráľ a rímsky cisár nemeckého národa Zigmund z rodiny Luxemburgovcov, mladší syn známeho cisára Karola IV. Karol IV. sídlil prevážne na území Čiech, ktoré získal sobášom s českou přemyslovskou princeznou. Zigmund získal Uhorsko rovnako sobášom s následníčkou uhorského trónu. Zigmund sa však po konfliktoch s husitmi necítil na území Čiech istý, a preto sa rozhodol vybudovať novú rezidenciu. Zvolil na to už vtedy historický hrad v Prešporku. Dokončenia stavby svojho paláca sa nedožil (zomrel r. 1437).

V polovici 16. storočia sa jeho prešporský palác stal oficiálnou rezidenciou uhorských kráľov z rodiny Habsburgovcov, ak sa občas zdržiavali na území Uhorska, v jeho hlavnom meste. V najpevnejšej veži paláca mala byť natrvalo uložená aj kráľovská koruna a ostatné korunovačné klenoty uhorského kráľovstva. Po viacerých prestavbách a dostavbách aj v období Márie Terézie, v druhej polovici 18. storočia, hradný palác prenikavo prestavali a upravili v barokovom (rokokovom) slohu. K jeho východnému priečeliu pristavali nový palác, ktorý až po jeho zániku v 19. storočí začali označovať nesprávnym názvom Tereziánum. Tak sa palác nikdy nevolal. V historických dokumentoch sa označuje ako „nový palác“ na rozdiel od „starého“. Správnejšie by bolo označovať ho ako Albertov, lebo ho postavili podľa návrhov synovca a súčasne zaťa Márie Terézie saského a tešínskeho kniežaťa Alberta. Albert ako uhorský miestodržiteľ so svojou manželkou Máriou Kristínou, dcérou Márie Terézie, v paláci pätnásť rokov žil. Jeho zbierka umeleckých diel Albertina patrí dnes k magnetom turistov vo Viedni.

Kráľovský palác na Hrade býval svedkom udalostí spojených s korunováciami uhorských kráľov. Niektorí z nich po príchode z Viedne, pred svojím korunovaním, prenocovali v hradnom paláci. Iní nocovali v arcibiskupskom paláci vo vnútornom meste (na mieste Primaciálneho paláca), aj vtedy však v hradnom paláci nocoval vládnuci panovník - otec novokorunovaného kráľa - a iní vznešení hostia. V hradnom kráľovskom paláci sa zvykli konať aj slávnostné hostiny po korunovačnom obrade, prípadne korunovačné plesy.

Po roku 1780 premiestnili kráľovskú rezidenciu z prešporského kráľovského paláca do novopostaveného paláca na hrade v Budíne. Od roku 1790 používalo prešporský hrad vojsko ako kasáreň. Neopatrnosťou vojakov vznikol 30. mája požiar, ktorý sa rýchlo rozšíril a okrem starobylého kráľovského paláca do tla zhoreli aj susediace budovy (aj „nový“ - Albertov - palác) a časť blízkeho podhradia. Na rekonštrukciu obrovského objektu v devätnástom storočí nikto ani nepomyslel. Na konci 19. storočia radšej investovali milióny do prestavby a rozšírenia kráľovskej rezidencie v Budapešti. V 40. rokoch 20. storočia sa dokonca uvažovalo o zbúraní bratislavského hradného kráľovského paláca a využití jeho miesta pre modernú agresívnu novostavbu sídla slovenskej univerzity. Je iróniou osudu, že práve druhá svetová vojna znemožnila uskutočnenie necitlivej prestavby hradného areálu a že vďaka nej ostal kráľovský palác v Bratislave zachovaný. Vďaka rozhodnutiu vtedajšej Slovenskej národnej rady a veľmi kladnému prístupu jej pracovníkov k umožneniu financovania sa začal palác v roku 1954 rekonštruovať. Prvá fáza rekonštrukcie bola ukončená už v roku 1968, takže bolo možné v paláci 30. októbra podpísať zákon o československej federácii. Dnes je palác - bývalá rezidencia uhorských kráľov - dôstojným reprezentačným sídlom Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenského národného múzea. Jeho nádvorie, pôvodne javisko stredovekých rytierskych turnajov, teraz poskytuje rámec početným kultúrnym podujatiam.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.