• História
  • 07.10.2006 16:20

Georgievitsov palác na Panenskej ulici

0 0

Na konci 19. storočia bol Prešporok pomerne malým provinčným a pohraničným mestom uhorského kráľovstva. Význam mesta ako politického a hospodárskeho centra kráľovstva sa dávno pominul. Len blízkosť Viedne, pomerne rozvinutá priemyselná výroba a prítomnosť vojenských inštitúcií a posádky svedčili o význame mesta.

Sídlil tu veliteľ cisárskych vojsk generalissimus knieža Friedrich. V jeho blízkosti sa pohybovali šľachtici, ktorým sa vojenská kariéra stala celoživotným poslaním. Patril k ním aj Georg Georgievits de Apadia. Býval v prepychovom malom šľachtickom paláci z 80. rokov 19. storočia na Panenskej ulici. Jeho adresa vtedy znela Bél Mátyás utca 7, dnes má palác číslo 11. Panenská ulica (vtedy Mateja Béla) sa v 19. storočí z ulice mešťanov a vinohradníkov stala prevažne ulicou šľachticov. Domy na severnej strane ulice mali záhrady, na ktorých vznikla v 90. rokoch 19. storočia nová zástavba pozdĺž Palisád (párne čísla). Aj Georgievitsov palác mal na zvýšenej terase v pokračovaní nádvoria záhradu upravenú ako park. Palác miniatúrnym čestným nádvorím pri ulici je prístupný nízkym podjazdom s vestibulom, z ktorého je vstup na reprezentačné schodište. Vestibul aj reprezentačné priestory na poschodí (niektoré s horným osvetlením) sú bohato ozdobené štukami v novorokokovom slohu. Palác postavili pravdepodobne podľa projektu viedenského architekta prešporského pôvodu Victora Rumpelmayera.

G. Georgievits zomrel v roku 1909 a pochovali ho na blízkom cintoríne pri Kozej bráne. Jeho vdova barónka Mathilda, rodená Pongráczová žila v paláci ešte v roku 1914. Po prvej svetovej vojne palác kúpil bankový riaditeľ židovského pôvodu Dionýz Trebisch. Svojej zosnulej manželke – speváčke – dal v parku pri paláci postaviť pomník s fontánou. Sochu speváčky z cararského mramoru z torza rozbitej sochy Márie Terézie vytesal Alojz Rigele. Keď neskôr záhradu predali, pomník pod menom Cantus preniesli do parku v Petržalke. V dvadsiatych rokoch v Trebischovom paláci sídlil (od roku 1923) dobročinný spolok „Philantropia“, založený bratislavskými slobodomurármi a spolok „Záchrana“ na záchranu padlých žien a dievčat (zal. 1931). Koncom 30. rokov do objektu nasťahovali Vyslanectvo talianskeho kráľovstva. Keď Mussoliniho diplomati po prehratej vojne palác v roku 1945 opustili, zabrali ho pre potreby armádneho veliteľstva. Po vojne sa palác stal sídlom Bulharskej školy, časť paláca už vyše 10 rokov používa Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Bulharská škola sa má v najbližšom čase presťahovať do iných objektov. Celý palác bude naďalej po rekonštrukcii využívať Základná umelecká škola.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.