Posledná prešporská historická pekáreň

Odpradávna platilo, že pekári, ani iní remeselníci, ktorí pracovali s ohňom, nesmú mať svoje pece vo vnútri mestského opevnenia. Malo sa tým zabrániť vzniku možného požiaru, hoci až do druhej polovice 19. storočia sa ešte v každej kuchyni varilo na otvorenom ohnisku a požiar mohol vypuknúť v ktorejkoľvek domácnosti.

Preto aj v Prešporku mali pekári svoje dielne čo najďalej od vnútorného mesta, na Dunajskej, na Panenskej ulici, na Vydrici. Jedno také pekárstvo bolo aj na terajšom Námestí 1. mája. Tam sa v druhej polovici 19. storočia mimoriadne vzmohol pekár Alexander Kesselbauer. Dodával chlieb a pečivo aj do domácnosti arcikniežaťa Friedricha, ktorý so svojou rodinou obýval palác patriaci pôvodne kniežaťu Grassalkovichovi. Kesselbauerova pekáreň sa nachádzala na vtedajšom Sennom trhu (Heumarktplatz) číslo 15 (teraz 13). Jeho dom vznikol prestavbou staršieho objektu z konca 18. či začiatku 19. storočia, ku ktorému pristavali nový jednoposchodový priečelný trakt ozdobený nízkym štítom. Ten staval pravdepodobne Alexander Feigler, ktorého vlastný dom stál len o niekoľko parciel bližšie k palácu arcikniežaťa Friedricha. Výhodou Kesselbauerovho domu bolo aj to, že stál neďaleko mestskej plynárne (ktorá bola na hornom konci dnešného Kollárovho námestia, resp. na mieste staršej budovy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU). Hoci chlieb aj pečivo sa stále pieklo v klasických, drevom vykurovaných pekárskych peciach, ale v prevádzke, najmä ako zdroj osvetlenia, bol svietiplyn veľmi potrebný. Kesselbauerovci vlastnili ešte dva domy na terajšej ulici s preneseným názvom Suché mýto a mali tam v období medzi dvoma vojnami predajňu.

Po druhej svetovej vojne pekáreň zoštátnili, výroba však ešte asi 20 rokov pokračovala. Dom bez náležitej starostlivosti za pol storočia pustol. Dnes je už aj tento historický pekárenský objekt zrejme určený na zánik.