Nie je to rytier Roland, ale kráľ Maximilián

Keď v septembri roku 1563 po prvý raz korunovali v prešporskom farskom chráme uhorského kráľa, stála na Hlavnom námestí pravdepodobne ešte len jednoduchá nádrž, do ktorej privádzali zo svahov Malých Karpát dreveným potrubím pramenitú pitnú vodu. V roku nasledujúcej korunovácie - 1572 - postavili na námestí novú nádrž na vodu, v strede ktorej stál štíhly stĺp a na jeho vrchole socha prvého tu korunovaného panovníka - kráľa Maximiliána. Kamennú fontánu dodal Andreas Luttringer z neďalekého Deutsch Altenburgu.

V priebehu 18. storočia fontánu prerobili. Stĺp zvýšili a doplnili barokovými časťami. Široký kamenný tanier pod sochou kráľa získali z rozobratej fontány z parku Letného arcibiskupského paláca (dnes úrad vlády) zo 17. storočia. Poškodené pôvodné časti Luttringerovej fontány nahradili novými. Zvýšený a doplnený stĺp postavili do stredu novej, omnoho objemnejšej vodnej nádrže. Možno ju používali aj ako nádrž na živé ryby na predaj, ako to bývalo zvykom v mnohých nemeckých mestách. Voda však musela byť k dispozícii vo veľkom množstve najmä preto, že nebezpečenstvo vzniku požiarov bolo v domoch na námestí a na priľahlých uliciach mimoriadne veľké.

Pod sochou panovníka v brnení je umiestnená kamenná kocka so štyrmi nápismi, z ktorých jasne vyplýva, koho rytier predstavuje. Až do roku 1919 o tom nevznikla žiadna pochybnosť. Po skončení prvej svetovej vojny a po násilnom pripojení mesta k Československej republike nastalo obdobie ničenia pamiatok pripomínajúcich bývalú Rakúsko-uhorskú monarchiu. Ničili sa znaky uhorského kráľovstva (Gymnázium na Grösslingovej ulici, Modrý kostolík), odstraňovali sa znázornenia uhorskej kráľovskej koruny (Reduta), pomník Márie Terézie od Fadrusza premenili revolucionári na hromadu úlomkov vzácneho carrarského mramoru. Na hlavnom námestí, ktoré premenovali na Masarykovo, už nesmel stáť uhorský kráľ Maximilián z rodiny Habsburgovcov. Mal však šťastie v nešťastí. Kohosi napadlo vyhlásiť ho za legendárneho rytiera Rolanda. Uhorský znak na kamennom štíte, o ktorý sa kráľ opiera, zamazali omietkou, a na štíte vymodelovali znak mesta. Kult rytiera Rolanda však nikdy nebol rozšírený na východ od Prahy, socha v Prešporku nikdy nemohla byť rytierom Rolandom. Fontána je od roku 1992 obnovená. Pôvodné časti stĺpu aj so sochou kráľa Maximiliána sú nahradené kamennými kópiami, originály sú uložené v Mestskom múzeu. V čase, keď už nevidíme dôvod hanbiť sa za to, že naše mesto bolo sídelným a korunovačným mestom uhorských kráľov, by už nemal jestvovať ani dôvod falšovať históriu tým, že sochu uhorského kráľa Maximiliána budeme tvrdohlavo označovať za akéhosi Rolanda.