Jezuitský kostol má dvojníka v Augsburgu

Kostol v tesnej blízkosti Starej radnice poznajú obyvatelia mesta skôr pod názvom „jezuitský“. Postavili ho v rokoch 1636 až 1638 ako modlitebňu prešporských evanjelikov nemeckej národnosti.

Lutherova reformácia sa v Prešporku udomácnila veľmi rýchlo, a to práve preto, že bola nielen náboženským, ale najmä národnostným prejavom tu žijúcich nemecky hovoriacich mešťanov. Na začiatku 17. storočia bol počet protestantov v meste oveľa vyšší než katolíkov. Luteráni používali v rokoch 1619 až 1621 aj dóm ako svoj kostol. Keď sa neskôr rozhodli postaviť si s povolením cisára a kráľa vlastný kostol, povolali staviteľa z Augsburgu. Bol to Hans Stoss, člen známej augsburskej kamenárskej a staviteľskej rodiny. Pre prešporský evanjelický cirkevný zbor Stoss navrhol stavbu, ktorá voľne reprodukuje augsburský evanjelický kazateľský kostol (Predigtkirche) známy pod menom Ulrichskirche. Ten vznikol v 16. storočí adaptáciou stredovekej pôvodne otvorenej haly tržnice, ktorou sa dalo prechádzať do susedného kláštorného kostola. Augsburský kostol má neskôr prestavaný interiér aj štít, ale jeho fasáda je až na malú odchýlku s bratislavskou skoro identická (bratislavský kostol má v úrovni „poschodia“ štyri okná, augsburský päť). Interiér bratislavského kostola po roku 1672 zásadne prestavali. Bratislavská fasáda je len o tri metre širšia, čo bolo dané parcelou, na ktorej kostol stavali, augsburský kostol je však dlhší. V roku 1672 ostrihomský arcibiskup Kollonich prešporský kostol protestantom so súhlasom cisára Leopolda I. odobral a daroval ho rádu jezuitov. Tí kostol zasvätili svätej Margaréte. Neskôr naň preniesli patrocínium Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorému bol pôvodne zasvätený dóm svätého Martina. Pápež Klement XIV v roku 1773 rád jezuitov zrušil a vtedy sa chrám stal dvorským chrámom miestodržiteľa.

Hans (Johann) Stoss pôsobil v Prešporku aj po dokončení evanjelického kostola. Už v roku 1638 ho poverili opravou a úpravou radničnej veže, pravdepodobne pôsobil aj na iných mestských a meštianskych stavbách. V roku 1645 dostal zrejme z Augsburgu súhlas prepustenia z radov tamojšieho mešťanstva. Pravdepodobne to bolo podmienkou prijatia za mešťana v Prešporku. Kedy a kde umrel, nie je známe.