Malebný dom pôsobí na Obchodnej cudzo

Dom na Obchodnej ulici číslo 12 sa nápadne odlišuje od svojho okolia a nemá v Bratislave obdobu. Postavili ho v rokoch 1913 až 1914 ako súčasť areálu reformovanej cirkvi spolu s kostolom (na terajšom Námestí SNP) a obydlím kazateľa (farára).

Na pozemku sa pôvodne nachádzal prejazdný objekt zájazdného hostinca, ktorý slúžil v 18. a na začiatku 19. storočia ako pošta. Koňmi ťahané vozy - postilióny - dopravovali poštové zásielky, ale aj cestujúcich a tovar podľa dôsledne upraveného programu do všetkých kútov Rakúska, Uhorska, aj do českého kráľovstva - na Moravu. Priame spojenie bolo aj so Slovinskom. Keď sa neskôr poštová prevádzka z objektu odsťahovala, stal sa dom so širokým prejazdným dvorom sídlom Soľného úradu. Na začiatku 20. storočia bol objekt na predaj. Kúpil ho vtedy ešte nepočetný, ale zato dosť bohatý zbor reformovanej cirkvi. Plány na výstavbu kostola a obytných budov vypracoval tunajší rodák, potomok viacerých starých vážených prešpurských meštianskych rodín, architekt Franz Wimmer. Bol to absolvent mníchovskej akadémie, ale pri projektovaní pre reformovanú cirkev sa inšpiroval stavbami budapeštianskych kolegov. Fasáda jeho obytného domu by mohla stáť v ktorejkoľvek ulici vtedajšej Budapešti, na Schöndorfskej ulici pôsobila a pôsobí napriek svojej malebnosti, či práve kvôli nej, cudzo. Susedné domy boli v čase stavby pred prvou svetovou vojnou maximálne dvojposchodové, štvorpodlažná novostavba ich výrazne prevýšila. Zdôraznená bola ešte s ulicou rovnobežným vysokým štítom. Dom však nebol taký viditeľný ako dnes, lebo oproti nemu stál súvislý rad domov až po dnes už nejestvujúce nárožie Drevenej ulice. Wimmerova stavba bola prvým moderným zásahom do štruktúry dnešnej Obchodnej ulice, prvý dom v ulici, pri stavbe ktorého použili aj betón, neomietané železné nosníky pod balkónmi a novodobé železné zábradlia balkónov. Ostatné moderné objekty v tomto rade ulice postavili v 30. a v 40. rokoch.