Z drevenej modlitebne zostal len múr

Nemecky hovoriaci prešporskí evanjelici augsburského vyznania používali medzi rokmi 1682 a 1776 modlitebňu na Panenskej ulici, na mieste terajšieho „malého“ chrámu a priľahlého pozemku. Objekt mal nepravidelný obdĺžnikový pôdorys, Panenskej ulice sa dotýkal kratšou stranou. Druhou kratšou stranou sa dotýkal záhrady kazateľov a tam s ním susedila aj malá modlitebňa, v ktorej sa schádzali evanjelici maďarskej a a slovenskej národnosti.

Od roku 1719 bol kazateľom a farárom nemeckého cirkevného zboru Matej Bel (1684-1749). O starej modlitebni (Bethaus) sa v literatúre píše, že bola drevená. V skutočnosti boli jej obvodové múry kamenné a len vnútorné konštrukcie, na ktorých spočívali po celom obvode empory a krov strechy boli drevenou tesárskou konštrukciou.

Západné nárožie budovy pri terajšej Lýcejnej uličke bolo zrezané a tam sa nachádzal hlavný vchod do sálového priestoru. Rozšírenie uličky o skosený roh budovy tu pripomínalo v pôdoryse vjazd do vozovej brány stodoly v úzkom priechode za domami na dedinách. Keďže sa tam pred zriadením modlitebne nachádzali hospodárske dvory šľachtických a meštianskych domov, nie je vylúčené, že aj pri stavbe modlitebne použili staršiu stodolu s jej originálnym vjazdom.

V roku 1776 dokončili stavbu nového rozľahlého nemeckého kostola vo vnútrobloku medzi terajšou Konventnou (vtedy ešte Školskou) a Panenskou ulicou. Je to dnešný Veľký chrám. Do toho preniesli z pôvodnej modlitebne oltárny obraz údajne viedenského pôvodu (nachádza sa v sakristii kostola) a železné kované mrežové zábradlie, ktoré ohraničovalo priestor oltára. Drevenú konštrukciu, ktorá bola zrejme v pomerne zlom stave, rozobrali. Na mieste časti starej modlitebne pri Panenskej ulici postavili novú modlitebňu pre Maďarov a Slovákov (Malý chrám) podľa projektu toho istého staviteľa, ktorý staval aj Veľký chrám. Bol to Matthias Walch.

Nezastavaná časť pôvodnej modlitebne slúžila potom ako hospodársky dvor priľahlej fary, oddelený od susednej záhrady farárov kamenným múrom. Je to posledný zachovaný zvyšok kamenného obvodového múru modlitebne, so zachovanými dverovými a okennými otvormi, hoci neskôr zmenenými a zamurovanými. Tie svedčia o tom, že podlaha modlitebne ležala omnoho nižšie, než je dnešná úroveň Panenskej ulice. Aj terén bývalej farskej záhrady je dnes zvýšený navážkou a slúži ako parkovisko. Po zrušení modlitebne vyrovnali obvodový múr pozemku a tak zanikol trojuholníkový kút pred vchodom do modlitebne. Jeho miesto je dobre viditeľné, vyplnili ho totiž kamenným lomovým murivom, ktoré s pôvodným múrom modlitebne nelícuje.

Hrob Mateja Bela sa nezachoval, ani dom, v ktorom žil. Zachovaný múr modlitebne, v ktorej pôsobil, je jedinou autentickou pamiatkou na tohto veľkého teológa, filozofa, geografa a historika 18. storočia. Ten istý múr je aj pripomienkou inej významnej udalosti v živote evanjelickej cirkvi. V roku 1747 sa tam uskutočnila pod vplyvom pietizmu, ktorý sem prenikol z Nemecka, prvá konfirmácia evanjelickej mládeže v uhorskom kráľovstve.