Domov, ktorý napĺňa duša jeho majiteľky

Domov je obyčajne odrazom osobnosti. Umelci patria k najvýraznejším osobnostiam, a preto aj domov umelca je výrazom silnej osobnosti. Každý detail v tejto domácnosti je spomienkou na minulosť, nádhernú, lesklú, na minulosť plnú slávy. A to nielen na poli umeleckom, ale aj spoločenskom. Zo spoločenského prostredia, ktorého uzavretú kapitolu predstavuje aj zariadenie tohto bytu, dnes už nič neexistuje.

Vtedy, keď sa každý snažil o moderné zariadenie a všetko staré sa považovalo za bezcenné haraburdy, už vtedy tu panoval duch, ktorý dokázal oceniť hodnotu umenia minulých dôb vyššie než nepravú parádu tuctovo vyrábaných predmetov súčasnosti. Každý jednotlivý kus zariadenia sa vtedy zhotoval tak, aby spĺňal praktické požiadavky účelu, na ktorý bol určený, ale aby súčasne aj vyvolával príjemný pocit, alebo aby sa na ňom prejavilo aj umelecké spracovanie: tmavá komoda s jednoduchými pokojnými líniami z obdobia empíru, komoda so skladaným šachovnicovým motívom, vykladaná rokoková skrinka z ružového dreva, sekretár s fotografiami významných osobností voľakedajšej tunajšej spoločnosti, vysoké zrkadlo s originálnym rámom na stene medzi oknami.

Je tu aj celá zbierka hodín s alabastrovými stĺpikmi a figurálnymi ozdobami, často s umným systémom odbíjania a so zabudovanými hracími strojčekmi. Mahagónový stolík s pozlátenými ozdobami stojí medzi mäkkým čalúneným nábytkom, ktorý priam pozýva na príjemné posedenie. Na stolíku a na skrinkách okolo plno malých spomienkových predmetov: často diela milých rúk, dary priateliek a priateľov. Skoro s každým predmetom je spojená milá spomienka či príjemný zážitok. Na stenách visia obrazy: mnoho obrazov z kruhu členov tejto rodiny. Napríklad portrét starej dámy s jemnými črtami a snehobielymi vlasmi, ktorý visí na čestnom mieste. Žili tu dve generácie umelcov, tri umelecké osobnosti, traja významní ľudia. Matka, dcéra a syn, zjednotení v zriedkavej umeleckej harmónii.

Velikánska miestnosť je preplnená slávnostným pocitom, takže pripomína svätyňu a pôsobí až skľučujúcim dojmom. Vedľajšia miestnosť pôsobí oveľa voľnejšie. V kúte stojí krídlo a za ním skrinka na noty ozdobená Beethovenovou hlavou na zlatom pozadí. Na stene obrazy slávnych hudobných skladateľov, vavrínové vence, spomienky na bohatú umeleckú kariéru: Fidelio, Carmen, Ortrud, diplom jedného z najvynikajúcejších talianskych umeleckých združení, ktorého členmi sa mohli stať len tí najlepší.

A čo treba na tejto žene zvlášť obdivovať, je fakt, že dokázala túto cestu prerušiť a nepokračovať až na jej vrchol. Zažila šťastie, smela sa napiť z kalicha slávy plnými dúškami, ale predsa ho nevypila až do dna. Milovaná obecenstvom, obdivovaná, vážená aj v tých najvyšších spoločenských vrstvách, dokázala odolať lákavému lesku umeleckých triumfov, dokázala prekonať túžbu po naplnení svojich umeleckých ambícií. Duša tejto ženy však pritom nezakrpatela ani nezhorkla. V bohatom naplnení láskou vytvorila útulný domov, plnými priehrštiami rozdávala, čím bola obdarená, a namiesto toho, aby svoje umenie využila pre vlastnú slávu, dávala svoj hlas znieť pre slávu Božiu.

Pri širokom dvojitom okne v tretej izbe je vytvorený útulný a príjemný kút. Odtiaľto smeruje pohľad medzi korunami vysokých stromov ponad rieku, na ktorej sa odráža zrkadlový obraz mesiaca, na protiľahlý breh, kde spoza tmavých stromov prebleskujú svetielka.

Nič nedokáže zatieniť jasné teplé slnečné lúče, ktoré napĺňajú tento domov. To, čo vyžaruje z tejto duše, to nie je iba matný, umelo udržiavaný odlesk v minulosti prežitej slávy. Je to živé a žiariace fluidum silnej osobnosti, ktorej umelecká podstata netkvie vo výkone povolania, ale je zakotvená vo vlastnom bytí. Tak ako kráľovská vznešenosť nevzniká až po korunovaní a odiatí purpurovým plášťom, ani umelecká osobnosť nepotrebuje byť zdôrazňovaná svetskou slávou.

Elsa Grailich „Ein Künstlerheim"
preložil a upravil Štefan Holčík

U starých Prešporákov