Štefánikov pomník v Bratislave menili politici

Presne 4. mája 1919 sa vracal domov z Talianska Milan Rastislav Štefánik. Hoci bol generálom francúzskej armády a ministrom prvej československej vlády, pilotoval lietadlo osobne. Mal nalietané tisícky kilometrov a v pilotovaní vtedajších lietadiel si bol úplne istý.

Let sa však skončil katastrofou. Nepriaznivý vietor a možno aj iné okolnosti spôsobili, že lietadlo sa tesne pred pristátím na letisko v Ivánke zrútilo. Štefánik ani jeho spoluletiaci pád neprežili. Trvalo skoro dvadsať rokov, kým Štefánikovi odhalili v Bratislave pomník. V tom čase už odhalili jeho pomníky v mnohých československých mestách. Stála aj impozantná mohyla nad jeho hrobom na Bradle, nad jeho rodnou obcou.

V Bratislave sa uvažovalo o postavení pomníka, mal sa o to postarať špeciálne vymenovaný výbor. Bolo vybraté miesto, nie práve najšťastnejšie, po zničenom pomníku Márie Terézie od Johanna Fadrusza. Uskutočnila sa súťaž, ktorá však práve kvôli danému miestu, miniatúrnemu námestiu na brehu Dunaja, okolo ktorého stáli objekty s priečeliami z druhej polovice 19. storočia, nemohla priniesť jednoznačne uspokojujúci výsledok. Väčšina návrhov pripomínala romantickú pomníkovú tvorbu 19. storočia. Najmä pomníky v Prahe, Viedni a v Budapešti.

Architekt Vojtech Šebor a sochár Bohumil Kafka navrhli kolosálnu sochu Štefánika v leteckej kombinéze, za ktorou mali stáť štyri vysoké stĺpy, nesúce sochy levov so znakom republiky. Stĺpy mali vytvoriť zodpovedajúce pozadie a odpútať pozornosť od pseudoslohových fasád okolitých budov.

Malé námestie by bolo novým pomníkom preplnené. Preto sa rozhodlo, že stĺp bude len jeden, ale mohutnejší. Na námestí postavili maketu pomníka. Viac ako dvadsať bratislavských architektov podpísalo protest. Navrhovaná architektúra Vojtecha Šebora sa podľa nich nehodila do vybraného priestoru. Bratislava vtedy iný vhodný priestor nemala.

Pomník odhalili v roku 1938, ale hneď sa objavili snahy odstrániť sochu leva, čo sa aj vďaka rozpadu republiky vzápätí stalo. A na začiatku 40. rokov zbúrali aj pylon, na ktorom lev pôvodne stál. Osamotený Štefánik, ktorému bolo od mesta vidno na chrbát, pôvodne zakrytý pylonom leva, vydržal a bez poškodenia prežil druhú svetovú vojnu. Neprežil politické zmeny päťdesiatych rokov. Na jednotlivé dielce rozložená socha leva sa zachovala, sochu Štefánika barbarsky zničili.

Prvý stupeň rehabilitácie kolosálneho pomníka sa realizoval v roku 1988, keď sa oslavovalo 70. výročie vzniku Československej republiky. Sochu leva znova odliali z pôvodného materiálu a umiestnili na nižší pylon s kamenným obložením podľa projektu architekta Ivana Salaya. Na absolútne nevhodnom stiesnenom priestranstve (ani nie námestí) pred Harmincovou budovou Slovenského národného múzea (pôvodne Zemedělského múzea). Pracovný názov „pomník československej štátnosti“ prerástol do oficiálneho pomenovania pomníka, hoci „štátnosti“ sa pomníky nikde nestavali a nestavajú. Malo ísť o pomník republiky ako v Paríži. No brať si vzor z kapitalistického Francúzska? To sa nesmelo.

Po roku 1989, ale najmä po roku 1993, sa oživili viaceré iniciatívy postaviť v Bratislave Štefánikov pomník. Každý si ho želal a predstavoval inak, preto ubehlo znovu dvadsať rokov, vyplnených najmä svármi medzi jednotlivými skupinami. Najreálnejšie sa ukázalo znovupostavenie pôvodného pomníka. Lev tu bol. Bronzová socha Štefánika od Kafku v tretinovej výške je zachovaná v zbierke pražskej Národnej galérie (vystavená v parku pred Štefánikovou hvezdárňou). Architektúra sa dala podľa pôvodných plánov postaviť znovu. Len miesto už nebolo volné. Stojí tam pamätník štúrovcov.

Štefánikova nadácia a hlavné mesto Bratislava, s osobnou podporou prezidenta Rudolfa Schustera, sa rozhodli pomník realizovať. Pridal sa premiér, minister kultúry a neskôr vláda. Keďže pôvodné miesto bolo príliš malé a obsadené iným pomníkom, vyhľadalo sa miesto s rovnakou situáciou voči Dunaju, miesto, kde doteraz ešte nijaký iný pomník nestál. Spoločnosti Doprastav a Eurovea v spolupráci vybudovali pomník na ploche novovznikajúceho bratislavského námestia. Sochári Gotthard a Jan Jandovci vymodelovali podľa pôvodnej Kafkovej sochy viac ako 7 m vysoký model, podľa ktorého odliali v Blansku bronzový kolos. Architekt Pavol Kopačka vypracoval projekt na architektúru pomníka, pričom maximálne rešpektoval pôvodnú Šeborovu architektúru. Minimálne zmeny boli vynútené inštalovaním pamätníka na novom mieste.

Uskutočnenie projektu maximálne podporili svojím ústretovým prístupom riaditeľ Národnej galérie v Prahe profesor Milan Knížák a dedič autorských práv po sochárovi Bohumilovi Kafkovi pán Jiří Bureš. Financie na postavenie pomníka poskytlo najmä mesto Bratislava a vláda Slovenskej republiky. V deväťdesiatych rokoch sa uskutočnila verejná zbierka na postavenie Štefánikovho pomníka v Bratislave. Vyzbieralo sa vyše pol milióna korún. Skončili na účte Zväzu protifašistických bojovníkov. Štefánikov pomník už stojí. Čo sa stalo s peniazmi naň určenými...?

Štefan Holčík
FOTO - Viliam Malík (1938) a Oto Limpus