V robotárni museli pracovať odsúdenci

Na Radlinského ulici, tam, kde je dnes novší vchod do areálu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, stál ešte v 60. rokoch minulého storočia rozľahlý dom, ktorý starší Bratislavčania poznali pod menom robotáreň.

Mnohí bádatelia sa zaoberali históriou stavebných pamiatok Bratislavy, ale len jediný historik - Dr. Norbert Duka-Zólyomi, upozornil v roku 1969 na jeho hodnotu. Objekt vtedy ešte stál, ale jeho dni už boli spočítané.

Po pominutí nebezpečenstva tureckých nájazdov a po oslobodení južných území uhorského kráľovstva spod tureckej nadvlády si aj obyvatelia hlavného mesta kráľovstva vydýchli. K starousadlým pribudli noví občania, ktorí zbohatli na majetkoch získaných v oslobodenej časti Uhorska, a mnoho takých, ktorých sem priviedla funkcia (či zamestnanie) v kráľovských inštitúciách ako boli Kráľovská miestodržiteľská rada a Uhorská kráľovská dvorská komora.

Jedným z dlhoročných radcov Uhorskej kráľovskej dvorskej komory, v rokoch 1765 až 1786, bol barón Johann Bapt. Schilson, ktorého starý otec Johann Michael Schilson získal v roku 1715 na uhorskom sneme indigenát - dnes by sa dalo povedať štátne občianstvo. Kúpil panstvo s kaštieľom v dedinke Vassurány neďaleko Sopronu.

Johann Bapt. sa natrvalo usadil v mieste svojho pôsobiska - v Prešporku. Bol „rytierom Svätej ríše Rímskej".V roku 1780 sa oženil. Manželstvom s kontesou Antoniou Zichy, dcérou majiteľa Rusoviec grófa Štefana Zichyho, sa dostal do švagrovstva s príslušníkmi mnohých starobylých uhorských magnátskych rodín.

Johann B. Schilson bol činný aj literárne a ako výtvarný umelec. Napísal vo svojom čase úspešnú divadelnú hru, ktorú po zhudobnení hrali v prešporskom divadle. Po smrti Márie Terézie nakreslil podľa návrhu iného uhorského šľachtica Somsicha návrh na symbolický pomník panovníčky. Pri pomníku bola znázornená postava smútiacej ženy, personifikácia uhorského kráľovstva - Hungarie. Podľa Schilsonovej kresby zhotovil viedenský rytec Schmutzer medirytinu. Na sklonku života sa venoval hudbe. V Budapešti je v archíve uložených 35 jeho hudobných partitúr.

V roku 1767 Schilson kúpil mohutný nárožný dom na Hlavnom námestí, v tesnej blízkosti radnice a paláca grófa Apponyiho. Bol to starý meštiansky dom so stredovekými múrmi za barokovou fasádou. Dodnes je zachovaný a má adresu Hlavné námestie 2.

Okrem toho kúpil barón Schilson v tom istom roku, 1767, hospodársky dvor s viacerými budovami („Mayerhof") na priestranstve za Schöndorfskou bránou, medzi vtedajšou Landstrasse (Radlinského) a uličkou pomenovanou podľa padlých Wallonoch (Valónska), ktorá niesla po druhej svetovej vojne meno Slovanská, a ktorej južná časť zanikla v areáli STU.

Na mieste starého majera dal Schilson 1768 vybudovať dlhú jednoposchodovú stavbu s barokovou manzardovou strechou, chudobnejšiu a lacnejšiu repliku paláca grófa Grassalkovicha. Grassalkovich bol ako predseda Uhorskej kráľovskej dvorskej komory priamy nadriadený baróna Schilsona. Schilsonov palác bol postavený v uličnej zástavbe ako radová stavba, pričom fasáda mala dĺžku 23 okenných osí. Grassalkovichov palác mal vtedy na priečelí len 17 okenných osí, rovnako Landererov palác, ktorý stál do roku 1945 na terajšom Šafárikovom námestí. Brána Schilsonovho paláca bola presne v strede fasády, okno nad ňou bolo zdvojené. Rizalit budovy (stredná mierne vystupujúca časť) mal po oboch stranách brány po dve okná, na Landererovom paláci len po jednom.

Kamenný portál brány bol ozdobený vysekaným nápisom „Schilsonhoff" a datovaním 1768 v rokokovom orámovaní na svorníku oblúku. Nad bránou visel kamenný puttami nesený štítok s erbom majiteľa. Stredná časť fasády nad bránou bola ozdobená jemnými štukovými rokokovými ornamentmi, aké donedávna ozdobovali aj priečelie meštianskeho domu na Jozefskej ulici č.6. Oba objekty asi staval prešporský staviteľ Römisch, ktorý viedol aj nadstavbu najvyššieho poschodia na paláci Uhorskej komory (teraz Univerzitná knižnica na Michalskej 1) a upravoval batthyanyovský kaštieľ v blízkom Kittsee.

Už v roku 1777 predal barón Schilson svoj novopostavený palác arcibiskupovi, ktorý v ňom zriadil útulok pre konvertitov (ľudí, ktorí sa rozhodli stať sa katolíkmi). Vtedy odstránili zo štítku nad bránou Schilsonov erb a namiesto neho namaľovali obraz svätého Jozefa, patróna domu konvertitov. Aj nápis na bráne nahradili iným : DOMVS JOSEPHINA CONVERTITORVM. Nie je známe, ako boli upravené interiéry. Ústav známy ako „Josephi Stift" veľa chovancov nemal. V roku 1798 objekt vyhorel.

Kardinál Batthyany ho čoskoro po požiari predal obchodníkovi so železom, v roku 1801 ruinu nakoniec kúpilo mesto. Neskôr význam objektu stále upadal. Od prvej polovice 19. storočia v ňom bola známa robotáreň. Bola to inštitúcia, kde museli napríklad odsúdenci povinne pracovať. V 20. rokoch 20. storočia dom upravili ako ubytovňu pre bezdomovcov, v zadnej časti bola ešte po roku 1962 umiestnená jazyková škola.

Pred viac ako tridsiatimi rokmi objekt zbytočne zbúrali. A nielen ten, ale celý rad historických objektov v ulici. Kamenné články portálu a štít s maľovaným obrazom svätého Jozefa ako patróna ústavu a neďalekej Jozefskej ulice uložili do zbierok Mestského múzea.

Štefan Holčík
FOTO - archív