Brány čestného nádvoria sú len torzom

22.11.2008
0
Páčil sa vám článok?

Priestor pred portálom kráľovského paláca na Bratislavskom hrade je od šesťdesiatych rokov 18. storočia upravený ako veľké otvorené nádvorie. Po stranách je lemované prízemnými budovami strážnic uhorskej a nemeckej gardy a dvoma dekoratívnymi barokovými bránami.

Na južnej strane nádvorie nie je zastavané, slúži ako vyhliadková terasa, z ktorej sa návštevníci kráľovnej mohli pokochať pohľadom do širokej uhorskej krajiny. V barokovej architektúre sa takéto priestranstvá označujú ako „čestné nádvorie”. V pláne bratislavského hradu z 18. storočia je tento priestor označený ako „cour d´honneur“.

Návštevník nádvoria si neuvedomuje, že veľká časť plochy nádvoria je zriadená na moste, že sa pod ňou nachádzajú mohutné piliere a silné klenby, ktoré vydláždenú plochu, ako aj strážnice po jej stranách nesú. Mostové oblúky vidno veľmi dobre z nižších polôh napravo a naľavo, ktorými sa k nádvoriu prichádza z východu a zo západu.

Obe brány čestného nádvoria označovali v minulosti ako „víťazné brány”, hoci nemajú nič spoločného s klasickými víťaznými oblúkmi rímskych cisárov. Išlo zrejme o omyl prameniaci v nie celkom presnom preklade názvu „cour d´honneur“. Západná brána, smerujúca k Viedenskej či Karolovej bráne z roku 1712, je postavená do pevného kamenného hradobného múru. Cesta, ktorá ňou prechádza, tu existovala dávno pred jej postavením. To znamená, že na jej mieste musela už skôr stáť iná brána. Na pláne areálu Hradu z obdobia pred tereziánskou prestavbou je na jej mieste zaznačený jednoduchý priechod v kamennom múre.

Východná z brán je dvojníkom západnej a je vlastne len dekoračnou kulisou postavenou kvôli symetrii. Stojí na juhovýchodnom nároží terasy a iba jej ľavý nízky priechod slúži ako bránka na otvorené schodište pre peších, ktoré umožňuje prepojenie terasy s priestorom pod ňou, pri Leopoldovej bráne.

Obidve brány čestného nádvoria, tak ako sú dnes prezentované, sú len úbohým torzom pôvodného zámeru. Sú čiastočne rekonštruované a asi pred dvadsiatimi rokmi doplnené kovovými bránami, ktoré neboli zachované. Piliere brán (každá brána má štyri) sú len podstavcami pre sochársku výzdobu, ktorá ešte v polovici 19. storočia čiastočne existovala.

Boli to sochárske diela, označované v odbornej literatúre ako „trofeje”. Predstavujú umelecky aranžované zbrane a zástavy, ktoré tvoria orámovanie obrnenému poprsiu, respektíve na naznačenom drevenom podstavci vystavenému náprsnému pancieru bojovníka, nad ktorým je vystavená ešte železná helma. Na podstavci bola aj delová hlaveň a okolo nej delové gule.

Počas výskumov v areáli Hradu pred asi tridsiatimi rokmi sa podarilo nájsť zlomky pôvodných plastík. Analogické sochárske diela sú zachované na viacerých miestach v Rakúsku, v Maďarsku, na Morave, dokonca aj na Pražskom hrade. Dve takéto „trofeje“ sú použité aj ako výzdoba spoločného sarkofágu Márie Terézie a jej manžela Františka I. vo Viedni v krypte pod kostolom kláštora kapucínov.

Pôvodne sa predpokladalo, že sa bude rekonštruovať aj sochárska časť výzdoby oboch brán. Potom však akási komisia rozhodla, že brány sa majú ponechať bez sochárskych doplnkov.

Vojenské trofeje Márie Terézie sa považovali ako dekorácia pred jej palácom na Bratislavskom hrade za nevhodné, ale liatinové kandelábre úplne nevhodných neogotických tvarov na mieste, kde nikdy v minulosti svietiplyn zavedený nebol, navyše ozdobené znakom mesta Prahy, v tom čase na čestnom nádvorí s radosťou umiestnili.

Práve sa konajúca rekonštrukcia kráľovského paláca určite zahrnie aj novú úpravu čestného nádvoria. A k tej patrí aj úplná rekonštrukcia oboch brán a ich sochárskej výzdoby.

Štefan Holčík
FOTO - Slavo Polanský

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie


Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.