Viedenská brána bola kedysi aj Karolova

V roku 1700 zomrel Karol II., posledný španielsky kráľ z rodiny Habsburgovcov. Jeho dedičom mal byť rímsky cisár, český a uhorský kráľ a panovník ďalších krajín, Leopold I.

V čase jeho vlády zvíťazili kresťania nad Turkami, ktorí postúpili až k Viedni a snažili sa ju dobyť (1683). Potom nasledovalo postupné oslobodenie celého Uhorska spod tureckej nadvlády.

Leopold I. narazil na odpor zo strany svojich ďalších príbuzných, francúzskych Bourbonovcov. Tí nemohli strpieť, aby Francúzsko z východu aj zo západu hraničilo s Leopoldovými krajinami. Francúzsky kráľ si želal, aby sa novým kráľom v Španielsku stal jeho vnuk Filip z Anjou.

Leopold I. už bol pomerne starý a chorý. Nemohol sa vzdialiť z Viedne a strednej Európy, poslal tam teda svojho mladšieho syna Karola. Starší syn Jozef sa mal po jeho smrti stať panovníkom v jeho stredoeurópskych krajinách, Karol mal vládnuť v Španielsku. Karol sa doplavil najprv do Lisabonu, odtiaľ do Barcelony. V skutočnosti vládol len v Katalánii, malej okrajovej časti obrovského Španielska, ku ktorému patrili aj mnohé zámorské kolónie. Leopold I. zomrel v roku 1705 a jeho nástupcom sa stal podľa očakávania Jozef I. Ten však bol pohlavnými chorobami už vtedy natoľko oslabený, že onedlho, v roku 1711, ako 33-ročný zomrel.

Karol sa poponáhľal, aby ho niekto nemohol pripraviť o dedičstvo. V Barcelone nechal ako miestodržiteľku svoju veľmi mladú manželku Alžbetu Kristínu, rodenú kniežaciu princeznú z Braunschweig-Wolfenbüttelu. Karol sa dal cestou do Viedne vo Frankfurte korunovať za rímskeho cisára. S korunovaním za uhorského kráľa to nebolo také jednoduché. Uhorská šľachta ním nebola nadšená. Napriek tomu, že už mal dedičné právo stať sa uhorským kráľom, musel sa zvolať korunovačný snem. Termín korunovácie určili na 22. mája 1712.

Prešporský hradný palác nebol práve v najlepšom stave. Nedokončené opevnenie Hradu z polovice 17. storočia muselo pôsobiť dojmom neupraveného staveniska či skôr zbúraniska. Ak mal nový kráľ na Hrad zavítať, a ešte v ňom aj bývať, bolo treba narýchlo aspoň čo-to upraviť. Najväčší bol asi problém s príjazdovou bránou. Brána v Leopoldovom bastione bola síce nová, ale nepraktická, ťažko prístupná nielen pre nepriateľa, ale aj pre domácich. Pre nového panovníka, ktorý na Hrad prichádzal, postavili novú bránu. Je to západná brána hradného areálu pri južnom ukončení Palisád. Do literatúry vošla pod dvoma menami. Ako Karolova je menej známa, viac sa jej hovorilo Viedenská, lebo je situovaná na Viedeň. A možno aj pre architektúru, ktorú navrhol niektorý viedenský architekt.

Napriek tomu, že brána viedla do opevnenia, nevybudovali ju ako fortifikačnú architektúru. Veď za ňou nasledovala ďalšia brána vnútorného opevnenia pred bránou do paláca, a tá mala pred sebou aj hlbokú priekopu. Karolovu bránu do predhradia postavili ako kulisu, ktorá svojou architektúrou pripomína triumfálne oblúky rímskych cisárov. Zdá sa, že brána bola pre slávnostnú príležitosť príchodu kráľa ozdobená niečím, čo sa nezachovalo. V 17. a v 18. storočí bývalo zvykom stavať také „triumfálne brány“ aj ako kulisy, z ľahkých materiálov, ktoré po odchode návštevy rozobrali a zničili.

Keď sa bývalá kráľovská rezidencia nad Prešporkom stala na konci 18. storočia kasárňou, upravili aj Karolovu bránu, ktorá bola hlavnou bránou do hradného reálu. Terasa nad bránou, na ktorej stojí zrejme neskoršia vežička pre stráž, mohla byť v roku 1712 stanovišťom hudobníkov, ktorí vítali panovníka fanfárami. Vojaci možno vysoké návštevy vítali salvami.

V 60. rokoch 20. storočia bránu opravili. Poničené kamenné ostenia portálov nahradili novými z veľmi nekvalitného a nevhodného, ale vtedy v celom Československu s obľubou používaného hořického pieskovca. Vedľa brány, na mieste, kde pôvodne stálo kamenné schodište vedúce na terasu, postavili modernú strážnicu. Strážnu vežičku na terase ponechali, ale nedoplnili jej striešku barokovou plechovou vázou, ktorá je známa ešte z fotografií urobených po druhej svetovej vojne.

Pri nasledujúcej oprave, asi o 20 rokov neskôr, odstránili z brány stoosemdesiatročné strieľne, atiku znížili na výšku zábradlia terasy a ozdobili novými kamennými vázami. Predpokladané pôvodné vázy sa nepodarilo nájsť. Ako vzor pre nové vázy použili kamenné vázy z brány ohrady nádvoria pri kostole a kláštore alžbetiniek na Špitálskej ulici. Nové vázy vyzerajú prijateľne, ich predlohy sú však až o 30 rokov mladšie ako stavba Viedenskej brány. Dnes by sa určite našli vo Viedni a okolí vhodnejšie predlohy.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus