• História
  • 08.11.2008 01:11

Z vnútromestského parku zostalo torzo

0 0

Hradný palác postavili na najvyššom mieste hradného kopca. Na juh a na západ sa terén zvažoval veľmi prudko, na sever a na východ pozvoľna. Tam vznikol rozsiahly areál, ktorý nebol nikdy úplne zastavaný.

Hradný palác nebol spočiatku zo západnej strany ničím chránený, len svojím viac ako desať metrov hrubým obvodovým múrom. Okolo paláca ešte obiehala hlboká suchá priekopa, ktorá bola čiastočne prírodným útvarom, ale človek ho prispôsobil svojim potrebám. Z paláca sa nedalo priamo dostať na plochy severne a východne od neho. Prístup k nim bol zasa chránený palácom.

Keď sa panovník v polovici 17. storočia rozhodol po odporúčaní poradcov areál hradu spevniť novými stavbami, začali južne od paláca, na svahu nad Dunajom. Zbúrali západnú gotickú bránu, súvisiaci úsek opevnenia a budovali bastión, v telese ktorého mal prebiehať tunel Leopoldovej brány.

V čase výstavby nového južného úseku opevnenia sa zrejme ukázal problém prístupu na plochy severne od paláca. Preto vtedy prerazili do severného úseku západného opevnenia areálu, neďaleko severozápadnej bašty, ktorú neskôr upravili ako skladište pušného prachu (Prašná bašta), veľký otvor, ktorý polkruhovo zaklenuli. Miesto bolo pomerne vysoko nad prudkým svahom, pod ním ležal novopostavený palác a záhrady grófa Pálffyho. Brána však nebola veľmi dobre zabezpečená, nebola pred ňou priekopa, ani padací most. Postavili pred ňu len príjazdovú rampu, podopretú mohutným kamenným múrom.

Brána bola určená pre povozy a zrejme ňou privážali množstvo stavebného materiálu. Cesta stúpala najprv v trase terajšej Zámockej ulice smerom na juh, potom sa kus pred terajším západným bastiónom prudko zatočila späť k severu a po svahu stúpala k severozápadnej bašte. K hradnému múru sa priblížila šikmo, v ostrom uhle. Preto mal aj prejazd múrom šikmé ostenia, murované z tehál. Voz s nákladom prešiel múrom šikmo, ale tak, aby si nezničil boky a kolesá.

Keď dostavali južné opevnenie spolu s Leopoldovou bránou, dočasnú bránu nad Pállffyho palácom dôkladne zamurovali. Nájazdovú rampu pred opevnením skoro úplne rozobrali. Zaniklo aj všetko, čo sa možno nachádzalo na vnútornej strane brány. Tam neskôr postavili objekt kasárne, ktorý po istých úpravách stál až do 60. rokov 20. storočia.

Pri jeho prestavbe v polovici 19. storočia dokonca prerazili cez múr gotického opevnenia okná, ktoré osvetľovali prízemné miestnosti kasárne. Aj tie sú už znovu zamurované. Pri poslednej oprave múru pred asi 35 rokmi zničili olemovanie oblúku brány, ktoré bolo vymodelované z tvrdej omietky tak, že pôsobilo dojmom kameňa.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa upravovali svahy hradného kopca. Domy Zámockej ulice boli demolované a hradný kopec sa mal premeniť na vnútromestský park. Mal priťahovať návštevníkov umelo vytvorenými zákutiami, skupinami lavičiek, fontánkami, otvoreným schodiskom na mieste zbúranej synagógy ortodoxov. Zo zámeru ostalo len nedokončené a nikomu neslúžiace torzo. Lavičky a zákutia sa stratili za novými domami, ktoré mali pôvodne byť stopercentnými kópiami zničených historických stavieb. Areál však dostala do rúk firma, ktorej nezáležalo na kópiách, a tak postavili nevkusnú ulicu pseudokópií.

V čase, keď sa budoval na hradnom kopci park, po archeologickom výskume čiastočne doplnili aj murovanú príjazdovú rampu pri zamurovanej pálffyovskej bráne. Dnes o bráne nikto nevie. Je zarastená náletovou burinou a priestor rekonštruovanej rampy používajú len asociálne živly na svoje stretnutia, prípadne tam v lete nocujú bezdomovci.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus

Z vnútromestského parku zostalo torzo


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.