Ľudia na kopci a pod ním si pomáhali

Hradný kopec bol od pradávna miestom, ktoré ľudia radi vyhľadávali a kde budovali svoje príbytky. Bolo to najmä preto, že kopec sa dal ľahko ohradiť, bol z neho výhľad doďaleka a včas sa dal spozorovať blížiaci sa nepriateľ.

Ak prišiel až ku kopcu, bolo ľahšie sa brániť, než keby bola osada situovaná v údolí. Sídliská však vznikali aj v údoliach. Tie sa dali ťažšie opevňovať a obraňovať, preto si obyvatelia výšinných a nížinných sídlisk často navzájom pomáhali.

Na mieste Bratislavského hradu bolo už od praveku postupne viacero sídlisk rôznych skupín ľudí, kmeňov či národov, a aj pod hradným kopcom vždy žili ľudia. V stredoveku sa nachádzala v tesnom susedstve hradu, na východnom svahu hradného kopca, dedinka, ktorá niesla meno patróna svojho kostolíka svätého Mikuláša. Vždy bola úzko spätá s areálom hradu, a dá sa predpokladať, že vždy jestvovala aj v hradnom opevnení bránka, ktorá umožňovala rýchlu komunikáciu s obyvateľmi dedinky sv. Mikuláša.

Terajší kostol sv. Mikuláša vznikol až v prvej tretine 17. storočia, ale na zachovaných základoch gotického kostola, ktorý museli zbúrať po roku 1530, keď hrozilo nebezpečenstvo obsadenia mesta tureckou armádou.

Dr. Adrián Vallašek viedol asi pred 30 rokmi archeologický výskum na ploche bývalého cintorína okolo kostola. Severne od kostola sa mu podarilo vykopať kamenné základy staršej kruhovej sakrálnej stavby, ktorú postavili možno v 11. storočí, možno na mieste, kde už prv, pred príchodom Maďarov, stál slovanský kostolík.

V 13. storočí postavili okolo stredovekého mesta prvé kamenné opevnenie. Priestranstvo pod Hradom nezačlenili priamo do mesta. Územie, na ktorom stála dedinka sv. Mikuláša, však ohradili od juhu a severu kamennými múrmi, ktoré spájali hradné a mestské opevnenie. Keď v 15. storočí postavili baštu Luginsland, dalo sa z nej neskôr zamurovaným gotickým portálom vyjsť priamo na múr tohto opevnenia.

Opevnenie hradného areálu trvalo udržiavali v obranyschopnom stave. Keď ho opravovali v polovici 17. storočia, zriadili aj novú bránku smerom ku kostolu sv. Mikuláša. Dostala nové kamenné ostenie (orámovanie). Mohutné pätníky pri „prahu“ možno ťažko chápať len ako dekoráciu.

Bránka bola pravdepodobne prejazdná, aspoň pre menšie káry. V 18. storočí ju zrušili, zamurovali. Do jej pôvodného prechodu zabudovali v tereziánskom období kanál, ktorým odtekali fekálie zo stajní a dažďová voda z areálu hradu do záhrad pod ním.

Kanál sa neskôr zaniesol, na bránku sa zabudlo. Až v 60. rokoch 20. storočia bránku obnovili, chýbajúce časti barokového portálu však nahradili nepekným tehlovým murivom. Za bránkou vybudovali praktické schodište na úroveň nádvoria pred bývalou kasárňou.

Prístup k bránke, ktorá je známa ako Mikulášska bránka, vedie cez park na východnom svahu hradného kopca. Nepodarilo sa zistiť, ako sa bránka v 17. storočí zatvárala, ani to, ako by bola chránená, keby sa objavil nepriateľ.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus