Keď panovník jedol, ostatní sa prizerali

Po dlhotrvajúcej korunovačnej slávnosti nasledoval vytúžený obed. Novokorunovaný kráľ sa mohol konečne najesť, pred korunováciou totiž obyčajne nič nejedol. Súčasťou obradu bolo aj prijímanie, a preto sa musel pred slávnosťou pôstiť.

Kým sa dodržiavala prísna španielska etiketa, sedel a jedol len sám panovník. Jedlá mu predkladali službukonajúci šľachtici (komorníci, dverníci, pohárnici a iní).

Počas panovníkovho obeda všetci prítomní stáli, boli len obecenstvom, aj keby im v žalúdku cigáni vyhrávali. Kráľ hodoval obyčajne v kráľovskom paláci na Hrade alebo v rezidencii ostrihomského arcibiskupa na mieste terajšieho Primaciálneho paláca.

Richtár a mestskí radní pozvali svojich hostí, najmä zástupcov iných významných miest, ktorí sa zúčastnili na korunovácii, na hostinu do mestského zariadenia. Mestský „hostinec“ sa nachádzal na Hlavnom námestí oproti radnici, na nároží terajšej Sedlárskej a Zelenej ulice. Miestnosť, ktorá slúžila ako jedáleň a kde sa podávalo víno z mestských zásob, bola vymaľovaná zelenými ornamentmi, ktoré pravdepodobne predstavovali najmä vínnu révu.

Taká maľovaná dekorácia sa zachovala v gotickom dome na Františkánskom námestí vedľa Mirbachovho paláca, ktorý bol predtým sídlom vinohradníckeho spoločenstva. Rovnaká výzdoba interiérov je známa z mnohých európskach miest. Podľa svojej výzdoby bola prešporská sieň známa ako Grünstübl - zelená izba. Dom sa volal Grünstüblhaus. Ulička vedľa neho, terajšia Zelená, ktorá vedie na Ventúrsku, sa pôvodne volala Nová. Neskôr Grünstüblgasse či Zőldszobautca.

Až do konca 18. storočia nemohli byť domy v uličke natreté inou ako bielou farbou, totiž vápnom. O zelenej farbe na fasády vtedy ešte nikto nechyroval.

Grünstüblhaus mal hlboké pivnice upravené na uloženie sudov s vínom. V zadnom trakte na prízemí bývala veľká sieň, kde sa hodovalo, príležitostne tam zasadal Uhorský snem, v 18. storočí sa tam hrali divadelné predstavenia. Starý stredoveký objekt zrejme v 16. storočí nahradili novostavbou, ktorá však bola niekoľkokrát poškodená požiarmi. Najničivejší bol zrejme ten, ktorý vypukol v čase korunovácie 15. júna 1647 v blízkom dome na Ventúrskej ulici. Zasiahol všetky domy v tomto bloku.

Ťažko si urobiť predstavu o tom, ako dom vyzeral pred prestavbou, ktorá sa uskutočnila na konci 18. storočia. V čase vlády Jozefa II. (1780 až 1790) muselo mesto dom predať, dnes by sme povedali privatizovať. Nový majiteľ ho dal prestavať na obytný dom. Pravdepodobne vtedy umiestnili nad podstrešnú rímsu na priečelie domu starší kamenný reliéf so starozákonnou scénou.

Predstavuje epizódu zo štvrtej knihy Mojžišovej hovoriacu o tom, že prieskumníci Izraelitov Josua a Kaleb priniesli z Kanaanu ako doklad úrodnosti krajiny obrovský strapec hrozna. Dom upravili (zmodernizovali) na prelome 19. a 20. storočia. Podľa vzoru vedľajšieho paláca Palugyayovcov si želal aj majiteľ Grünstüblhausu mať na prvom poschodí veľký priebežný balkón. Mrežované zábradlie naň, ako aj železné dvere vstupu a dnes už zničenú železnú výzdobu vstupného portálu dodala firma Marton. Dom obýval gróf Pálffy.

Mesto už nikdy nedokázalo získať dom späť do svojho majetku a zriadiť v ňom reprezentačnú reštauráciu.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus