Už gróf Grassalkovich bol „presidentom“

Okrem kráľovského paláca na Hrade a paláca ostrihomských arcibiskupov (Primaciálny palác) v centre mesta patrí k najvýznamnejším palácovým stavbám v Bratislave palác grófa Grassalkovicha, terajšia rezidencia prezidentov štátu.

Aj gróf Grassalkovich právom používal titul „president”. Patril mu ako najvyššiemu šéfovi (samozrejme po kráľovnej) Uhorskej kráľovskej dvorskej komory. Keď Grassalkovichov vnuk zomrel, jeho bezdetná vdova palác nepotrebovala. Na konci 19. storočia sa stal rezidenciou potomka Márie Terézie arcikniežaťa Friedricha, ktorý sa stal generalissimom rakúsko-uhorskej armády.

Jeho armáda prehrala prvú svetovú vojnu , on, tešínske knieža, prišiel o obrovské majetky v Rakúsku, v Československu a v Polsku. Jeho prešporský palác sa stal sídlom vojenského veliteľstva a bol predurčený na to, aby sa stal pracoviskom prezidenta krajiny.

Veľmi málo je známe o priebehu stavby paláca. Rodinný archív Grassalkovichovcov v roku 1945 zhorel. Len lakonická správa v Presburger Zeitung v roku 1768 informuje o tragickom úraze robotníka, ktorý spadol z lešenia na paláci. Z jedného nezachovaného (ale našťastie okopírovaného) listu grófa Grassalkovicha vyplýva, že v roku 1769 dal vysvätiť kaplnku svätej Barbory, ktorá stála pri paláci. Tá je zachovaná dodnes, jej okná sú obrátené do Štefánikovej ulice.

Medzi kaplnkou a budovou pôvodného paláca býval nekrytý priechod pre peších či prejazd pre povozy, ktorý viedol do záhrady. Aj na druhej strane paláca, medzi palácom a staršou hospodárskou stavbou, býval podobný otvorený priechod. V 70. rokoch 18. storočia palác rozšírili. Vtedy pojali do jeho hmoty aj pôvodne samostatne stojacu kaplnku.

Arciknieža Friedrich s manželkou arcikňažnou Isabellou a početnou rodinou potrebovali v paláci väčší komfort než tam bol za Grassalkovichovcov. Po roku 1895 niektoré časti paláca zmodernizovali, niektoré miestnosti prestavali, napojili vodovod a priviedli elektrinu a telefón. Pri tej príležitosti opravili aj oplotenie paláca.

Čestné nádvorie bývalo až konca 30. rokov 20. storočia po stranách lemované prízemnými strážnicami, mrežované oplotenie bolo len medzi obrovskými bránami a v poliach, ktoré k bránam priliehali z oboch strán. Detaily kovaných mreží nebývali vtedy ešte pozlátené.

Keď ich asi pred 10 rokmi pozlacovali, pozlátili aj monogramy, umiestnené v mušľovitých poliach nad bránami. Z nich vyplýva, že brány za arcikniežaťa Friedricha dôkladne rekonštruovali. Namiesto monogramu grófa Antona Grassalkovicha - AN - umiestnili vtedy nad brány písmená F I, monogramy mien Friedrich a Isabella.

Na fotografickom zábere z obdobia okolo roku 1900 vidno okrem zreštaurovanej brány pred palácom aj drevenú búdku pre palácovú stráž. Vojaci na stráži boli takým spôsobom chránení pred nepriazňou počasia. Vo Viedni sa doteraz zachovali podobné strážnice. Vojak na stráži bol oblečený do vtedy bežnej uniformy a nie do nejakého divadelného kostýmu.

Palácová stráž nemá byť len atrakciou pre turistov ale predovšetkým pohotovostnou ochranou užívateľa paláca, v tomto prípade hlavy štátu. Terajšie nevhodné oblečenie palácovej stráže vzniklo nepochopením slovenskej histórie. Je nevkusné a trápne. Nemá historické opodstatnenie.

Je nepodareným hybridom mužského mestského oblečenia a dedinského mužského kroja 19. storočia. Vrcholom nevkusu je kombinácia romantického oblečenia s modernými zbraňami najnovšieho modelu.

Je na čase, aby boli vojaci na stráži pred rezidenciou prezidenta republiky oblečení do uniformy zodpovedajúcej potrebám a móde 21. storočia.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus