• História
  • 20.06.2008 14:32

Mozart v Pálffyho paláci nikdy nebol

0 0

Ľudská pamäť je krátka a často nespoľahlivá. Preto si ľudstvo vymyslelo písmo a zápisky, ktoré majú uchovať spomienky na osoby, udalosti, preto vznikol jedinečný fenomén s krycím názvom história.

A aby neboli zápisky prístupné iba malým skupinám ľudí, ktorí mali prístup do archívov a knižníc, zapisovali sa isté informácie na verejne prístupných miestach. Zachovali sa informácie o mnohých na stenách domov napísaných resp. namaľovaných textoch. Tie však zničil čas a poveternostné podmienky. Lepšie sa zachovali nápisy vytesané do kameňa.

K najstarším v Bratislave zachovaným historickým nápisom patria texty na kamenných tabuľkách na Prepoštskom paláci na Kapitulskej ulici, nad bránou budovy, v ktorej sa skrýva kaplnka Božieho tela (Corporis Christi), na Panskej ulici 11 a na Ventúrskej ulici 16. Viac zachovaných nápisov na kamenných tabuliach je z 18. storočia (na radničnej veži, na budove Uhorskej kráľovskej dvorskej komory, na kláštore Notre Dame, na oboch evanjelických kostoloch na Panenskej, na priečelí Primaciálneho paláca).

Z 18. storočia sa výnimočne zachovali aj dve bronzové nápisové platne, na vonkajšej Michalskej bráne (1712) a nad prejazdom gotickej Michalskej brány zo strany mesta (1758). Rozmerná mramorová tabuľa s dlhým nápisom o zriadení školy, ktorá bývala umiestnená nad bránou bývalého kláštora klarisiek, je teraz osadená na chodbe na prízemí budovy.

Z pamätných tabúľ 19. storočia sa akoby zázrakom zachovala Kisfaludyho tabuľka z červeného kameňa na Kozej ulici 16. Kamenná tabuľka z rodného domu publicistu Adolfa Duxa na Zámockej ulici skončila v jeho ruinách. Tabuľky pripomínajúce Petöfiho a Pavla Rázgu, ktorého popravili za účasť v revolúcii 1848, z domov na Panenskej 27 a 28 zmizli, ostali po nich len prázdne rámy. Prázdny je aj rám na bývalom De Pauliovskom paláci na Ventúrskej 11 (teraz sídlo Univerzitnej knižnice). Býval v ňom nápis, že v paláci sa v roku 1832 narodil pravnuk Márie Terézie arciknieža Jozef a v roku 1836 jeho sestra arcikňažná Mária Henrietta, ktorá sa neskôr stala belgickou kráľovnou. Na Ventúrskej bola mramorovou tabuľkou označená aj ďalšia budova, v ktorej sídlila od roku 1771 tlačiareň kníhtlačiara Fr. Patzka.

Iná tabuľa na tej istej ulici informovala, nie celkom správne, o lokalizovaní univerzity pod nesprávnym názvom Academia Istropolitana. Nezmyselné pamätné tabule Pugačova a Dibrova, ktoré do stredu mesta nepatrili, skončili v sklade múzea. Iné tabule, ktoré sú osadené na budovy bez akéhokoľvek vzťahu pripomínanej osoby k miestu, sú zbytočne na Panenskej 11 (Christo Botev) či na Panskej 26 (Hryhor Skovorod). Nezmyslom je drahá „pamätná“ doska s textom diskutabilného obsahu na historickom meštianskom dome na Panskej 41, kde momentálne sídli Bibiana.

Keď si chcelo mesto v 30. rokoch 20. storočia pripomenúť návštevu slávneho vedca 16. storočia Paracelsa, nesúhlasil majiteľ domu, v ktorom Paracelsus údajne nocoval, s osadením tabule na jeho dome. Pamätnú tabuľu teda osadili na východnú stenu Primaciálneho paláca s upraveným latinským textom, že Paracelsus býval „na tejto ulici“.

Vo Viedni bola na nároží Wiedner Hauptstrasse a Waaggasse roky mramorová tabuľka informujúca o pobyte Jeana Sibelia v tom dome. Asi pred troma rokmi sa zistilo, že Sibelius býval v nárožnom dome naproti. Tabuľku premiestnili na správny dom.

Na Myrthengasse vo Viedni stojí dom s nenápadnou fasádou zo začiatku 19. storočia. Vedľa brány domu je tabuľka s textom, ktorý v preklade znie: „V tomto dome Wolfgang Amadeus Mozart dňa 27. 8. 1778 na svojej tretej ceste do Prahy nenocoval.“

Pred rokom 1978 tam bola tabuľka, ktorá tvrdila pravý opak.

V deväťdesiatych rokoch sa jeden bratislavský žurnalista vyjadril, že mu je jedno, či Mozart bol alebo nebol v paláci generála Pálffyho na Ventúrskej ulici. Pre neho je vraj dôležité, že tabuľka dodáva mestu „imidž“. Neviem, či „imidž“ mesta zlepšujú nepravdivé informácie, ktoré ešte turistickí sprievodcovia doplňujú nezmyselnými rozprávkami, o ktorých sa nesnívalo ani komunistickému hudobnému vedcovi, ktorý pobyt šesťročného Mozarta v Pálffyho paláci vymyslel.

Bolo by na čase priznať chybu, text na tabuľke na Pálffyho paláci na Ventúrskej 10 podľa viedenského vzoru opraviť a prestať naďalej tvrdohlavo šíriť nezmysel. Veď Mozart tam dokázateľne nebol.

Štefan Holčík
FOTO - autor a Oto Limpus

Mozart v Pálffyho paláci nikdy nebol


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.