Olympijská premiéra u protinožcov

Hry XVI. olympiády 1956 v Melbourne zhodnotila história ako úspešné. Aj napriek rozsiahlemu bojkotu vyslalo 67 národných olympijských výborov svojich športovcov k protinožcom.

Jazdecké súťaže sa kvôli prísnym veterinárskym predpisom v Austrálii uskutočnili takmer o pol roka skôr v Štokholme. Strastiplnú, dva mesiace trvajúcu spiatočnú cestu domov absolvovali členovia československej výpravy, keď vedenie rozhodlo o spoločnej ceste so Sovietmi loďou do Vladivostoku a potom Sibírskou magistrálou...

Československým športovcom sa darilo menej ako v Helsinkách, 1 zlatá, 4 strieborné, 1 bronzová, taká bola konečná medailová bilancia. Medzi tými, ktorí cestovali z Austrálie domov naprieč zemeguľou, bolo aj šesť Bratislavčanov.

Najúspešnejším z nich sa stal kanoista Ladislav Čepčiansky (1931), najprv futbalista, postupne však viac a viac vodák, ktorý zostal po štúdiách pôsobiť v bratislavskom Tatrane. Prvýkrát sa objavil v reprezentácii v roku 1954 na MS v Macone a v K-1 na 1000 metrov obsadil štvrté miesto, čo zopakoval o rok na ME v Gente na 10 000 m. Čepčiansky bol povestný veľkou bojovnosťou, vysokým tempom a rýchlym záverom. V Melbourne nesklamal, postúpil z rozjázd na oboch tratiach a vo finále skončil zhodne šiesty, čím získal dva olympijské body. Olympionik, ktorý začínal v Trenčíne, sa po skončení „vojny“ v Prahe rozhodol pre Bratislavu, reprezentoval za sedem rokov spolu 35-krát.

Bohatšie zastúpenie bratislavských športovcov v Austrálii malo veslovanie. František Reich bol už na svojej druhej olympiáde, tentoraz štartoval v dvojskife spolu s kolegom zo Slovana Bratislava Albertom Krajmerom (1933). Táto dvojica získala rok pred OH striebro na ME v Gente a v olympijskom roku bronz v Blede. V Melbourne sa im podarilo postúpiť z rozjazdy, no v semifinále bola už konečná.

Ďalší reprezentant bratislavského veslovania Ctibor Reiskup (1929 - 1963), člen Slávie SVŠT Bratislava, získal svoj prvý majstrovský titul v roku 1952. Vynikajúci úspech dosiahol v olympijskom roku 1956 na ME v Juhoslávii ako člen reprezentačnej osmy, ktorá vybojovala titul majstra starého kontinentu. Svoje miesto si zastal aj v olympijskej osme v Melbourne, tentoraz to však do finále nedotiahla. Žiaľ, Ctibor Reiskup odišiel z tohto sveta príliš mladý, keď vo februári 1963 tragicky zahynul na Roháčoch.

Po prvý raz sa predstavil pod piatimi kruhmi slovenský moderný päťbojár, jediný vo výprave ČSR. Nomináciu si zaslúžene vybojoval Vladimír Černý (1926), rodený Bratislavčan, ktorý začínal ako plavec a presadil sa ako vodný pólista. V drese ŠK Bratislava získal v rokoch 1948-52 päť titulov majstra republiky a odohral v reprezentácii 137 zápasov. Modernému päťboju sa začal venovať až v roku 1953 a už nasledujúci rok získal v Budapešti na MS 4. miesto. V Melbourne ho zradila hneď prvá disciplína moderného päťboja, keď jeho kôň stroskotal na vodnej prekážke a strata aj napriek dobrým výkonom v ďalších disciplínach bola značná, čo stačilo iba na 23 miesto.

Olympijské zastúpenie mala Bratislava v Melbourne aj medzi ženami - v osobe plavkyne Marty Skupilovej (1938), ktorá na motýľkarskej stovke neuspela, keď bola vyradená v rozplavbe.

Igor Machajdík
(Pokračovanie nabudúce)