Portál paláca bol drahší ako celá dedina

Uličné fasády mestských palácov šľachty bývali pomerne strohé v porovnaní s prepychovo zariadenými interiérmi za nimi. Paláce stáli obyčajne v úzkych uliciach, a preto nebolo ani potrebné fasádu zvlášť okrášľovať, ak nebola veľmi viditeľná.

Veľkosť okien a ich kamenné orámovanie obyčajne už dostatočne svedčili o tom, že v budove býva niekto „dôležitejší“ ako v okolitých meštianskych domoch. Hlavnou ozdobou fasády býval kamenný portál, ktorým do paláca návštevníci vstupovali a ktorý bol akoby pozdravom „vítam vás“ vysloveným majiteľom.

Typickým prípadom takého „hovoriaceho“ portálu je portál esterházyovského paláca na Panskej ulici. Naň sa sústreďuje celá pozornosť okoloidúceho aj vstupujúceho, on je v kameni vytesanou vizitkou rodiny grófov Esterházyovcov, z ktorej pochádzali významní politici uhorského kráľovstva od 18. do 20. storočia. Pravdou je, že palác v čase svojho vzniku, v 40. rokoch 18. storočia, pútal pozornosť už svojimi rozmermi, najmä svojou výškou. Mnohé domy v jeho okolí odvtedy riadne vyrástli, palác je doteraz najvyššou budovou v ulici.

Obrovský portál esterházyovského paláca stál iste viac než celá dedina malých domčekov. Gróf Ján Esterházy si to však mohol dovoliť. Portál sa stal symbolickým „víťazným oblúkom“ jeho rodiny.

Autor portálu bol dobre oboznámený s viedenskou architektúrou a sochárstvom svojej doby. Vidno to najmä na polopostavách atlantov v nadživotnej veľkosti, ktorí nesú do dvoch volút sformovaný oblúk nad bránou. Také sa objavili už prv vo Viedni na stavbách slávneho cisárskeho architekta J. B. Fischera z Erlachu.

Na viedenských portáloch sa objavujú aj dvojice zvierat, v prípade esterházyovského portálu bájnych gryfov. Tí bratislavskí však nie sú len obyčajnou ozdobou. Je to do dekorácie portálu a fasády pretvorené erbové znamenie rodiny Esterházy: neporaziteľný gryf, ktorý sa šabľou rozohnal na nepriateľa.

Esterházyovský palác už celé storočie nie je rezidenciou šľachticov. Z jeho nádherných salónov na prvom a na druhom poschodí sa stali nájomné byty, po druhej svetovej vojne aj kancelárie. Priestory na prízemí a v nádvorí pretvorili v 30. rokoch 20. storočia na obchody a sklady, nad nádvorím vybudovali dnes už odstránenú sklenenú strechu, z nádvoria sa stala pasáž.

Zdalo sa, že privatizácia bytov po roku 1990 esterházyovský palác zachráni. Stal sa však pravý opak. Majitelia jednotlivých priestorov svoj negatívny vzťah k pamiatke prejavili najprv osadením úplne nevhodných okien z umelej hmoty na priečelí. Potom nasledovala polvalcová nadstavba, ktorá historický objekt, už aj tak dosť vysoký, opticky znehodnotila. Nasledovala nevkusná nadstavba a úprava neskoršej južnej prístavby (po roku 1775) smerom do Hviezdoslavovho námestia. Pred tú ešte, aby bol nevkus čo najviac zdôraznený, osadili (vraj dočasne) dva skleníky, do ktorých rozšírila svoju prevádzku reštaurácia z prízemia.

Najvzácnejší z bratislavských portálov ohrozujú náletové stromy, ktoré sa zakorenili do medzier po vyplavenom pojive pri sochárskej výzdobe portálu. Majiteľov objektu (ktorí sú zo zákona povinní pamiatkový objekt udržiavať v zodpovedajúcom stave) zrejme nemrzí, že zeleň svojimi koreňmi rozrýva historickú pamiatku. A to už niekoľko rokov. V zime do medzier preniká voda a tá po zamrznutí odsúva sochy gryfov. Teraz by oprava nebola drahá. Ak sa však bude ešte niekoľko rokov odkladať, bude veľmi nákladná.

Pred palácom sa denne zastavujú stovky turistov. A čudujú sa, či zelinu z portálu nemá kto odstrániť. Asi nemá.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus