V Apponyiho paláci bola kedysi radnica mesta

Vedenie mesta sa ocitlo na konci 18. storočia vo vážnych priestorových ťažkostiach. Administratíva mesta sa vďaka reformám Jozefa II. povážlivo rozrástla. Napriek tomu, že niektoré nariadenia Jozefa II. po jeho smrti zrušili (napríklad číslovanie domov), stará radnica so svojimi stredovekými priestormi už potrebám rozrastajúceho sa mesta nevyhovovala.

Najjednoduchšie sa zdalo starú radnicu zbúrať a nahradiť novostavbou, alebo ju aspon prestavať, zmodernizovať, zvýšiť. Našťastie ostalo pri úvahách a pôvodná radnica sa výnimočne dobre zachovala.

V roku 1867 sa mestu naskytla príležitosť prikúpiť susediaci palác grófskej rodiny Apponyiovcov. Po malých úpravách, ktoré sa uskutočnili hneď po kúpe, sa do paláca nasťahoval vtedajší mešťanosta Heinrich von Justi s najbližšími spolupracovníkmi. Kanceláriu mal v bývalom salóne na prvom poschodí, kde sa nachádzala aj hlavná, predtým slávnostná sieň. Tú upravili na zasadaciu sieň mestskej rady. Miesto pre ostatných pracovníkov magistrátu, matriky, polície a pod. sa našlo na prízemí a na druhom poschodí paláca. Mestský archív zostal v starej budove radnice.

Trakt medzi dvorom paláca a dvorom starej radnice až na prízemné miestnosti zbúrali a nad zachovanými miestnosťami prízemia postavili cez dve poschodia siahajúcu zasadaciu sieň, ktorá bola osvetlená oknami zo severu aj z juhu. Tam zasadali mestskí poslanci. Tam sa konali aj koncerty a prednášky významných osobností, napríklad zoológa Brehma. Sieň postavil v romantickom slohu inšpirovanom gotikou stredovekých hradov tunajší staviteľ Ignaz Feigler. Ten pravdepodobne navrhol aj ďalšie menšie úpravy v paláci Apponyiovcov, napríklad otvorenie nových dverí do strednej miestnosti poschodia z chodby pri schodišti.

Uvoľnenie reprezentačných priestorov starej radnice bolo veľmi vítané, lebo sa do nich mohlo nasťahovať v roku 1868 múzeum založené Prešporským okrášľovacím spolkom.

Priestory paláca Apponyiovcov neobsahovali pôvodný nábytok. Drevené obloženia stien, maľby nad oknami a dverami, kamenné krby a majolikové pece, vysokánske zrkadlá, to všetko tam z grófskeho zariadenia ostalo. Mesto tieto časti pôvodnej dekorácie miestností zachovalo a čiastočne prispôsobilo svojim potrebám. Do budovy zaviedli svietiplyn, neskôr aj vodu z mestského vodovodu.

Budova šľachtického paláca sa stala na štyridsať rokov radnicou mesta. Až v roku 1903 mesto kúpilo ďalší susediaci palác od ostrihomského arcibiskupstva. Do roku 1912 vybudovali spojovacie krídlo pre potreby magistrátu. Potom bolo možné kancelárie v Apponyiho paláci uvoľniť pre potreby mestského múzea. Stalo sa tak po prvej svetovej vojne. V dvadsiatych rokoch postupne adaptovali pre historické zbierky múzea reprezentačné sály na prvom poschodí. Potom upravili izby na druhom poschodí ako obrazáreň mestského múzea. V suteréne inštalovali pamiatky na vinohradnícku minulosť obyvateľov mesta pod názvom Vinohradnícke múzeum.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, po postavení Novej radnice na Primaciálnom námestí, sa zdalo, že trvalým sídlom mestského múzea sa stane Primaciálny palác. Úradovne národného výboru a mnohé iné inštitúcie však veľmi dlho zaberali vzácne priestory historického zimného paláca arcibiskupov. Po rekonštrukcii sa v 90. rokoch do paláca vrátil magistrát a po krátkej medzihre, keď Primaciálny palác dočasne slúžil aj ako rezidencia slovenskému prezidentovi, sa do neho definitívne nasťahoval primátor so svojou kanceláriou a svojimi námestníkmi. A vtedy už bol k Primaciálnemu palácu pripojený aj z južnej strany susediaci bývalý palác grófov Károlyiovcov.

Apponyiho palác sa podarilo po dlhšie trvajúcich ťažkostiach vyprázdniť a jeho priestory po nákladnej rekonštrukcii opäť sprístupniť verejnosti.

Pripravuje sa rekonštrukcia bývalého magistrátneho krídla, ktoré vybudovali v rokoch 1911-1912 ako administratívnu budovu pre pracovne magistrátu medzi Starou radnicou, Apponyiho palácom a Primaciálnym palácom. Úpravou kancelárskych miestností majú vzniknúť expozičné priestory pre Mestské múzeum, ktorého bohaté zbierky doteraz prevažne odpočívajú v depozitároch.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus