Na Patrónke nebola žiadna kaviareň

27.3.2008
0
Páčil sa vám článok?

Na neformálne spoločenské stretnutia, kontakty a posedenia neboli na Patrónke v rokoch 1932 - 1956 vytvorené vhodné podmienky. Nebola tu žiadna kaviareň alebo cukráreň, prípadne spoločenské zariadenie. Najbližšie boli reštaurácia a kaviareň v troch Púčkových domoch a v reštaurácii Pod Červeným mostom.

Môj otec ako dôchodca chodil často predpoludním na kávu do kaviarne Štefánka, kde si prečítal noviny a časopisy a občas podvečer si zašiel s priateľom zahrať šachy pri poháriku vína. Moja matka chodila každý utorok od mája do októbra s troma kolegyňami učiteľkami na dôchodku na Železnú studienku, kde sa po prechádzke naobedovali v reštaurácii a zahrali si žolíka alebo preferans. Ja ako vysokoškolák som raz do týždňa mimo skúškového obdobia a prázdnin chodil so spolužiakmi pod viechu na Vysokej ulici, kde sme si zaspievali a podebatovali pri poháriku vína.

Neformálne návštevy susedov a známych na Suchomlynskej ulici nazývaných „na skok“ boli motivované rôznymi informáciami, najmä o kuchárskych receptoch, výpožičkou niektorých surovín alebo kuchynských pomôcok a podobne.

Návštevy sa konali najmä pri príležitosti osláv narodenín, menín, vyznamenaní a iných rodinných alebo spoločenských príležitostí. Návštevy sa konali vo viacerých rodinách aj pri rôznych kalendárnych sviatkoch, najmä v čase vianočných a veľkonočných sviatkov a niekedy aj na Mikuláša.

Naším príjemným spoločenským zážitkom boli veľkonočné šibačky. Naši spoluhráči basketbalisti prišli na Veľkonočný pondelok popoludní vyšibať moju manželku a dve švagriné. Bola to ich posledná zastávka. Šibali už od rána a tak neprišli všetci „až do cieľa“ a podaktorí boli už dosť unavení. Bolo to však príjemné posedenie nás troch bratov basketbalistov s našimi spoluhráčmi, a trvalo až do večera. Medzi šibačmi boli známi československí a slovenskí reprezentanti M. Bobocký, R. Filkus, J. Hluchý, M. Horňák, J. Křepela, L. Krnáč a R. Stanček.

Občas sme sa my vysokoškoláci dostali v nedeľu predpoludním na študentské korzo pod Michalskou bránou, ktoré nám pripadalo ako prehliadka módy dievčat. Na korze sme sa stretávali s priateľmi a učili sme sa slušne správať, slávnostne obliekať a niektorí sa aj zaľúbili. Niekedy sme mali šťastie stretnúť sa aj so Schöner Nácim.

Pre nás vysokoškolákov boli vyvrcholením fašiangovej sezóny plesy, predovšetkým Medický, Právnický a Komerčných inžinierov.        

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)

Páčil sa vám článok?