Prvý moderný výklad v meste nahradila pošta

Budova poštového paláca, ktorú Bratislavčania poznajú pod názvom Hlavná pošta, je stavba v novobarokovom slohu, ktorú postavili v rokoch 1909 až 1912 podľa projektu budapeštianskeho architekta Júliusa (Gyulu) Pártosa. Predtým stáli na jej mieste dva šľachtické paláce, postavené po zrušení mestských hradieb na ich mieste a na mieste mestskej priekopy.

Bol to úsek hradieb, ktorý sa tiahol od Michalskej brány smerom k Dunaju a končil sa pri Laurinskej bráne (stála na mieste medzi domom na Laurinskej 15 a vchodom do Hviezdoslavovho divadla). Väčší z palácov si dal postaviť bohatý mešťan, priemyselný podnikateľ Josef von Wachtler. Neskôr sa palác dostal do majetku grófov z rodiny Szapáry.

Počas jednej zo svojich návštev Prešporka v máji roku 1849 sa v paláci ubytoval 18-ročný cisár Franz Josef. Na konci 19. storočia sa stal palác sídlom pošty, hlavne pre svoju centrálnu polohu, ktorá umožňovala z tohto bodu bez väčších prekážok natiahnuť drôty telegrafného a telefónneho vedenia na všetky smery k jednotlivým účastníckym aparátom.

Nad palácmi, vyššie k Michalskej bráne, stál rad dvojposchodových meštianskych domov s neskorobarokovými a klasicistickými priečeliami.

Po prvej svetovej vojne sa ukázala potreba budovu pošty rozšíriť a zvýšiť. Vtedy odstránili ozdobnú strechu barokového tvaru a nadstavali moderné podlažie. Pôvodná strecha bola pokrytá farebnými glazovanými škridlami. Novú pokryli pražskými prejzami, aké sa dovtedy nikdy v Bratislave nepoužívali. Štát kúpil susediaci meštiansky dom nad poštou a po jeho zbúraní tam postavili rozšírenie poštového paláca. Pritom fasádu novostavby stvárnili ako pokračovanie novobarokovej fasády Gyulu Pártosa, iba okná prízemia osadili o niečo vyššie. Dnes je v tejto časti budovy na prízemí pracovisko Poštovej banky.

V dome, ktorý tam stál pred rokom 1928, býval obchod so strižným tovarom firmy Tausky. J. Tausky založil obchod v roku 1846. Neskôr niesla firma meno Tausky J. fiai a po prvej svetovej vojne Tauskyho synovia. Zanikla v 30. rokoch 20. storočia.

V roku 1924 objednalo vedenie firmy u architekta Artúra Szalatnaia prestavbu prízemia starého domu na moderný obchod. Ten navrhol čosi dovtedy v Bratislave neslýchané. Odstránil celé prízemie fasády stavby z konca 18. storočia a nahradil ho obrovským preskleným výkladom. Subtílne železné nosné prvky zanikali v záplave efektne aranžovaného vystaveného tovaru, takže sa zdalo, akoby fasáda vyšších podlaží domu stála len na sklenených doskách. Na firemnej tabuli nad výkladmi svietilo meno Tausky ako jedna z prvých neónových reklám v meste. Nočné nepriame osvetlenie výkladov zabudovanými elektrickými lampami udivovalo okoloidúcich. Atrakcia trvala len niekoľko rokov. Po zbúraní domu sa firma presťahovala na Schöndorfskú, terajšiu Obchodnú ulicu.

V pozostalosti architekta A. Szalatnaia (Slatinského) sa zachoval nočný fotografický záber na osvetlený výklad firmy Tausky. Fotografiu v máji 1927 urobil tunajší fotograf Mindszenty. Podľa mokrého chodníka a vozovky v popredí sa zdá, že na fotografovanie už nezostávalo veľa času, pretože o zbúraní domu už bolo rozhodnuté.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus