Najradšej sme chodili do kina Non-stop

Počas môjho pobytu na Patrónke v rokoch 1932 - 1956 neboli vytvorené vhodné podmienky na usporiadanie kultúrnych podujatí v tejto lokalite.

V areáli továrne na náboje pôsobila odbočka robotníckeho spevokolu Tatran, ktorá v roku 1932 zanikla. Viacerí speváci prešli do celomestského robotníckeho spevokolu, ktorý založili v roku 1928 plynárenskí, vodárenskí a dopravní robotníci a ktorý pôsobil do roku 1944.

V telocvični alebo na dvore Štátnej ľudovej školy na Brnianskej ulici sa konali pri príležitosti niektorých štátnych sviatkov a pamätných dní kultúrne podujatia, na ktorých vystupovala aj školská mládež.

Na kultúrne podujatia celomestského charakteru bolo možné ísť do najbližšieho amfiteátra na Búdkovej ceste pri Horskom parku alebo až do mesta.

V tom čase na Patrónke nebolo ešte televízne vysielanie a tak sme chodili do mesta do divadla alebo do kina. Bratislavskú operu preslávili v tom čase najmä H. Bartošová, M. Česányiová, D. Gabajová, M. Kišoňová-Hubová, L. Kittnárová, J. Blaho, Š. Hoza, O. Malachovský, G. Papp, E. Schütz, Gažo Zelenay a ďalší. Najviac som obľuboval Verdiho opery, na ktoré som občas cestoval električkou do Viedne aj s niektorými mojimi priateľmi. My vysokoškoláci sme najradšej chodili na najvyšší a najlacnejší balkón, nazývaný kikiriki, odkiaľ sme sledovali predstavenia po stojačky. Odchádzali sme však po predstavení spokojní, možno spokojnejší ako niektorí snobi, ktorí sa prišli do lóže ukázať, že na to majú, a dámy sa popýšiť drahými róbami a šperkami. Tento balkón fungoval ako trvalé miesto bratislavských študentov po dlhé roky.

Radi sme chodili aj na operety na Novú scénu. Ešte aj dnes si občas zanôtim ľúbezné melódie G. Dusíka, K. Elberta, T. Andrašovana a ďalších slovenských a zahraničných skladateľov (najmä Straussovcov, F. Lehára, E. Kálmána). Zo spevákov sme obdivovali najmä F. K. Veselého, S. Kucharského, G. Veclovú, J. Lázničku, K. Vlacha a ďalších.

My študenti sme v tom čase radi chodili do kina, pričom sme zväčša navštevovali tie najlacnejšie v prvom až treťom rade. Ja som chodil najmä do kina YMCA a Hasičského domu, ale najradšej počas prestávok medzi prednáškami do kina Non-stop na Poštovej ulici vedľa obchodného domu ASO a samoobslužnej reštaurácie Palace. V tomto kine sme si mohli počas premietania sadnúť na hociktoré voľné sedadlo. V prípade, že sme išli do kina s dievčatami, volili sme najradšej posledný rad.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)