Marxova stará mama na Vysokej ulici nikdy nežila

Ulice v minulosti dostávali mená podľa toho, ako ich ľudia medzi sebou zvykli spontánne označovať, bez akéhokoľvek „vyššieho” rozhodnutia, uznesenia mestského zastupiteľstva.

Ulica mohla byť hlavná, bočná, dlhá, krátka, úzka, dláždená, či blatistá. Ak viedla k nejakému významnejšiemu miestu alebo objektu, bola kostolná, hradná, kaštieľska či zámocká, cintorínska, mostová. Lodná viedla k prístavisku.

Ak bola pri kostole či kaplnke, mohla byť Anenská, Laurinská, Mikulášska, Martinská, Ondrejská, Svätojánska, ale aj napríklad Jurská, ak viedla do Svätého Jura. Ulica pri kláštore mohla byť Panenská, Klariská či Mníšska, Františkánska. Cesta do Trnavy bola Trnavská, do Schöndorfu Schöndorfská, do Račišdorfu Račišdorfská. Ulice a námestia mohli mať aj veľmi kuriózne názvy, napríklad Mordwinkel (Vražedný kút), Blutgasse (Krvavá ulica), Sauwinkel (Svinský kút), Sandwinkel (Pieskovisko).

V Prešporku na Blumentáli bola známa aj ulička s neoficiálnym názvom Pisáló utca, známa svojím zápachom moču návštevníkov susediacej „kaviarne“. Cesta vedúca cez vinohrady k hradnému areálu bola známa ako Kaiserweg, názov sa však nevzťahoval na žiadneho konkrétneho cisára.

Až po polovici 19. storočia sa ujal zvyk pomenovávať verejné priestranstvá na počesť významných osobností. Dnes z toho vzniká extrémna snaha umelo pomenovávať po osobnostiach aj priestranstvá, ktoré žiadny názov umožňujúci orientáciu nepotrebujú. Akoby sme už zabudli na pliagu „kultu osobnosti“.

Jedna ulica starého Prešporku dostala dávno meno Vysoká. V opevenenom vnútornom meste bola najvyššie situovaná ulička označovaná ako Vŕšok či Na vŕšku (Berglgasse, Dombutca). Na predmestí medzi bránou na Suchom mýte a Schöndorfskou bránou sa vyvinula ulica, ktorá sledovala priebeh vonkajšieho mestského opevnenia. Pritom topograficky ešte vyššie ležala Panenská ulica.

Pôvodne Panenská ulica plynulo pokračovala do Vysokej. Ulička pri opevnení bola najprv zastavaná len na strane k Schöndorfskej (dnes Obchodnej), lebo územie pri hradbách muselo ostať nezastavané, aby v prípade potreby mali obrancovia voľný prístup k opevneniu. Tam sa domy začali stavať až po zrušení hradieb a opevnenia okolo roku 1780.

V posledných rokoch ktosi usilovne a zámerne rozširuje nepravdivé tvrdenie, že „vináreň na Vysokej ulici č. 44 kedysi vlastnila stará matka K. Marxa“. Je to nezmysel.

Karl Marx sa narodil v roku 1818 v Trieri, jeho otec Herschel Marx, narodený 1782, bol potomok rabínskej rodiny. V roku 1816 sa dal pokrstiť evanjelickým kňazom a prijal meno Heinrich. Aj matka Karla Marxa narodená 1787 v Nymwegen (Holandsko) pochádzala zo zámožnej rabínskej rodiny. Ona sa stala evanjeličkou roku 1825. Meno Marx je nemeckou formou biblického krstného mena Marcus, slovensky Marko alebo Marek. Marxovi predkovia ho prijali ako rodinné meno v druhej polovici 18. storočia.

Obidve staré matky Karla Marxa museli byť narodené okolo roku 1760. Ani jedna z nich nikdy nebola v Prešporku. Ani jedna z nich nebola pokrstená. Keby tu v Prešporku niektorá z nich naozaj bola bývala, nemohla pred Tolerančným patentom Jozefa II. vlastniť nijakú nehnuteľnosť a vôbec už nie vinohradnícky dom na Vysokej ulici. Prvý židovský majiteľ nehnuteľnosti v uhorskom kráľovstve je známy až z roku 1850! Dom na Vysokej 44 v čase, keď žili staré matky Karla Marxa, ešte ani nejestvoval!

Štefan Holčík
FOTO - Robert Lattacher