Dom na Ventúrskej, kde tlačili Pressburger Zeitung

Tesne na čas, práve pred Vianocami, dostalo Staré Mesto symbolický vianočný dar. Stratilo sa lešenie spred domu na Ventúrskej ulici 5 a fasáda domu sa objavila vo svojej pôvodnej kráse, asi taká, ako bola okolo roku 1870.

Napriek tomu, že dom nepatrí k stredovekej zástavbe ulice, stojí na svojom mieste tak presvedčivo, že si dnes už nikto neuvedomuje, že tu pred ním stál iný dom.

Tento postavili v druhej polovici 19. storočia na mieste oveľa staršieho, možno ešte gotického domu. Stavby vo dvore dokazujú dlhodobý vývoj areálu. Počas terajšej rekonštrukcie sa zistilo, že klenuté miestnosti na poschodí pôvodného domu boli v minulosti dverami spojené s miestnosťami na prvom poschodí susedného domu číslo 3, kde dnes sídli Vysoká škola múzických umení. Keď v 19. storočí stavali nový priečelný trakt domu, ponechali na pravej strane nádvoria starší pavlačový dom, postavený okolo roku 1780 a na ľavej (južnej) strane nádvoria ešte starší trakt.

Priečelné krídlo projektoval a staval v druhej polovici 19. storočia prešporský staviteľ Ignaz Feigler (mladší). Použil pritom celý rad prvkov, ktoré sa objavovali aj na iných jeho stavbách. Novotou v tejto časti mesta bol arkier so zasklenými stenami na prvom poschodí, v lete „filagória“, v zime zimná záhrada. Na iných domoch takto adaptovali staršie balkóny, ktoré zakryli drevenými konštrukciami s presklením. Na tomto objekte bol od počiatku projektovaný arkier, ako ho vidíme dnes. Neskôr, na začiatku 20. storočia, rovnako upravili aj balkón vo výške druhého poschodia, dnes obnovený do pôvodného stavu.

V pôvodnom dome zriadil v roku 1771 František Patzko, ktorý prišiel z Olomouca, jednu z najstarších tlačiarní v meste. Tlačiareň potom pôsobila v dome až do 40. rokov 20. storočia. Vydávali a tlačili tu najmä miestne noviny Pressburger Zeitung, ale aj množstvo kníh. Veľmi potrebnou a vyhľadávanou publikáciou bol Pressburger Wegweiser, ktorý mával aj kalendárovú časť, ale dôležitý bol najmä preto, že poskytoval pred vynájdením telefónneho zoznamu základné informácie o obyvateľoch mesta, o ich adresách, o inštitúciách, úradoch a podobne, dávno predtým, než sa v západnej Európe a v Amerike objavili „žlté stránky“.

Okrem Patzka bol najznámejším vydavateľom a majiteľom tlačiarne v tomto dome Karl Angermayer. Dom pritom nepatril jemu. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia patril barónskej rodine francúzskeho pôvodu Billotovcom. Posledný z nich, Ferdinand Billot, sa stal grófom. Zomrel v roku 1940 bez potomkov. Neskorší majitelia o dom v čase socializmu prišli. Veľa rokov dom spravoval bytový podnik a tak reštituenti dostali späť pred 15 rokmi lepšie vyzerajúcu ruinu. Keďže nemali na opravy, ani náhradné byty pre obyvateľov, museli dom predať. Niekoľko rokov stál pustý ponúkaný na predaj.

Dnešný majiteľ ho kúpil s vedomím, že musí financovať generálnu opravu, skutočnosť však bola ešte horšia, ako predpokladal. Napriek tomu dom príkladne opravuje, s precíznym rešpektovaním požiadaviek pamiatkarov. Po generálnej sanácii schodiska a jadra domu bolo možné vybudovať aj nové podkrovie.

Na obnovenej fasáde už treba dokončiť len časť prízemia a osadiť novú bránu podľa starého vzoru, lebo originálnu dal bytový podnik asi pred 40 rokmi odstrániť. Nad bránou bývala mramorová tabuľka s nápisom pripomínajúcim, že tu bola od roku 1771 tlačiareň Typographia Patzkoiana. Pri oprave fasády v 60. rokoch 20. storočia ju premiestnili do podbránia. Teraz sa má vrátiť na svoje pôvodné miesto.