Hokej sa hrával na zamrznutom bagrovisku

Veľmi úspešný bol zo športových oddielov na predmestí Dornkappel (neskôr Trnávka) oddiel stolného tenisu, ktorého začiatky vznikli v spoločenskej miestnosti v suteréne farského kostola, kde tento šport organizovali saleziáni. Niektorí z nich ho aj hrali a trénovali.

Významné úspechy dosiahli stolní tenisti Trnávky aj koncom minulého storočia, keď družstvá žien a dorastencov  hrali  v I. slovenskej národnej lige a družstvo mužov v II. slovenskej národnej lige. Všetky tieto družstvá dosiahli pekné umiestnenia prevažne do 4. - 6. miesta.

Základy gymnastiky na Trnávke dostala mládež v rámci cvičenia prostných v školách v rámci vyučovania, ale hlavne v telovýchovnej organizácii Sokol, ktorej členkou som bola aj ja. Moja teta, Matilda Houšková, bola cvičiteľkou, ktorá viedla jednotu Sokola v škole.

Medzi úspešné odvetvia športu patril aj hokej. Ten sa hrával na zamrznutom bagrovisku (terajšia južná časť Zlatých pieskov). Moji vrstovníci tu vytvorili hraciu plochu s mantinelmi a bránkami. Spolužiaci z našej školy na Pavlovičovej ulici dosiahli významný úspech  na hrách bratislavských škôl v hokeji, keď sa na Zimnom štadióne dostali do finále, kde podľahli školskému družstvu školy, za ktorú hral aj žiak Jožko Golonka (prezývaný Žiletka), ktorý sa stal neskôr vynikajúcim hokejistom. Na Trnávke vyrástol aj neskorší reprezentant Slovana A a ČSR B, môj bratanec Jozef Houška (prezývaný Dušan).

Obľúbené v zime bolo najmä korčuľovanie na detskom ihrisku na Spoločenskej ulici, ktoré sa v zime premenilo na veľkú ľadovú plochu, kam sme radi chodili. Prevádzková miestnosť zamestnancov ihriska sa premenila na „búdu“, kde sa kúrilo a kde sme si s obľubou kupovali čaj. Klzisko sa nachádzalo oproti nášmu domu a tak som pravidelne vždy niekoho vyslala, aby mi matka poslala obloženú žemľu, lebo som nemala čas ísť sa domov najesť.

Korčuľovať sme začínali na tzv. kvinťákoch (korčule, ktoré sa kľúčikom pripevnili na obuv). Neskôr nám zámožnejší rodičia obvykle na Vianoce darovali korčule primontované na topánke, ktoré sme nazývali „džeksne“. Korčuľovať sa dalo aj na zamrznutom bagrovisku na Kuchajde a na jazierku za Vistrou (Mierová kolónia).

Na obľúbené sánkovanie sme mali vytvorené skromné podmienky na zatrávnenom kopci na bunkri, ktorý sa nachádzal pred Vistrou. Na lyžovanie sme nemali v rovinatom teréne Trnávky vhodné podmienky a prevažná časť obyvateľov nemala ani finančné možnosti na kúpu lyží.

Viera Hupková Houšková
(Pokračovanie nabudúce.)