Bytová výstavba na Dornkappli počas I. ČSR
V bratislavskej mestskej štvrti Dornkappel (Trnávka) nastala po roku 1918 rozsiahla výstavba, najmä v rokoch 1928 - 1939. Do roku 1918 tu bolo len 55 murovaných bytov.
Pôvodné drevené búdy a chatrče a aj provizórne domčeky s maštaľami a chlievmi sa postupne búrali a stavali sa murované byty, najmä zo starého stavebného materiálu. Na urýchlenie a zjednodušenie výstavby bytov bol 31. 5. 1928 založený spolok Svojpomoc, ktorý mal koncom roka približne 500 členov z celkového počtu 1300 obyvateľov Dornkapple a v roku 1930 už 1300 členov z celkového počtu asi 3000 obyvateľov.
Mesto dalo spolku v rokoch 1928-29 vyše
V roku 1930 pridelilo mesto spolku ďalších 13 parciel pri Trnavskej ceste, ktoré sa predávali po 15 Kč za štvorcový meter. Cenu parcely mohli nezamestnaní a chudobní obyvatelia splácať po 10 Kč mesačne. Nezamestnaní dostávali dennú podporu, a to 10 Kč slobodní a 20 Kč ženatí. Sezónni robotníci dostávali týždennú mzdu 100 - 150 Kč a stáli zamestnanci 170 - 300 Kč.
Mesto darovalo Dornkappli pozemky aj na výstavbu školy a na detské ihrisko a v roku 1936 postavilo Domov bezprístrešných a 4 núdzové baraky s možnosťou ubytovať 70 osôb.
Pri súpise bytov v roku 1936 bolo na Dornkappli 78 dvojizbových bytov, 443 izieb s kuchyňou, 378 obývacích kuchýň, 10 pivničných bytov a 11 manzárd. Izby mali priemernú veľkosť 4x4 metre. Na jednu izbu pripadlo 6 - 7 bývajúcich. Od roku 1929 boli byty postupne zapájané na mestský vodovod a len 317 bytov aj na elektrické vedenie i napriek tomu, že elektráreň stála neďaleko. Zámožnejší obyvatelia stavali nájomné byty s cieľom získať značné finančné prostriedky za nájomné. Nájomné sa pohybovalo od 60 do 200 Kč za jednu izbu. V roku 1930 bolo na Dornkappli 384 podnájomníkov.
Viera Hupková - Houšková
(Pokračovanie nabudúce.)