Napoleonov syn bol na výlete v Prešporku

Dnes už každý v Bratislave pozná meno Chattam Sofer. Slávny rabín je pochovaný na cintoríne, ktorý v minulosti pravidelne zalieval Dunaj. Cesta do Devína viedla nad cintorínom, tam kde dnes pokračuje Žižkova ulica smerom k Lafranconi.

Nad pôvodným židovským cintorínom sa rozkladal od konca 18. storočia katolícky Mikulášsky cintorín a ďalej dva židovské cintoríny.  V prudkom svahu pri vchode na katolícky cintorín postavili v roku 1932-33 obytný dom s neobvyklým tvarom strechy. Drevená pultová strecha a drevom obložené podkrovie s malými okienkami by sa lepšie vynímali kdesi v tatranskom lese ako v centre Bratislavy.

Ako sa možno dočítať v časopise FORUM z roku 1934, dom projektoval architekt F. X. Wosatka pre bližšie neuvedeného „milovníka poľovačiek“ („Jagdfreund“). Že bol majiteľ náruživým poľovníkom, to sa výrazne prejavilo v zariadení interiérov. Množstvo loveckých trofejí pokrývalo steny obytnej haly. Ešte aj elektrický luster bol komponovaný z parožia. Kozub v hale bol datovaný 1933.

Po roku 1945 sa musel pôvodný majiteľ so svojou „loveckou“ vilou rozlúčiť. Neskôr sa tam údajne nachádzalo tajuplné zariadenie ministerstva vnútra. Z okien poschodí bol výborný výhľad, odkiaľ sa dalo kontrolovať územie obyčajnému smrteľníkovi neprístupného „hraničného pásma“ a bolo vidno aj pohyb na colnici v Bergu. Po osamostatnení Slovenskej republiky sa vila stala rezidenciou, v ktorej žili niekoľkí veľvyslanci USA. Aj dnes je domovom rodiny diplomata z USA.

Na východnej stene, ktorá je obrátená k mestu a hradu, je druhotne zamurovaná rozmerná kamenná platňa s nápisom: HIER GEFIEL ES DEM ERHABENSTEN HERRSCHERPAAR IM FAMILIENKREISE DES ERZHERZOGS KRONPRINZEN FERDINAND DES ERZHERZOGS FRANZ DESSEN ERLAUCHTEN GEMAHLIN UND DES HERZOGS VON REICHSTADT VERTRAULICHEN FROHSINNE HINGEGEBEN AM XII. OCT. MDCCCXXV WEINLESE ZU HALTEN DIES ZUM DENKMAHLE VON DEM BEGLÜCKTEN EIGENTÜMER DIESES WEINGARTENS IOHANN OTTMANN

Vtedajší majiteľ Johann Ottmann bol mimoriadne šťastný, že 12. októbra 1825 navštívil počas oberačky jeho vinohrad na tomto mieste panovník Franz I s rodinou. Bola s ním jeho štvrtá manželka Karolína Augusta, ktorú len pred pár týždňami korunovali v Prešporku za uhorskú kráľovnú, jeho synovia z druhého manželstva, korunný princ Ferdinand a jeho brat arciknieža Franz s manželkou, rodičia budúceho cisára Franza Josefa. Pod titulom „knieža z Reichstadtu“ sa skrýva syn cisára Napoleona, ktorý po otcovom páde stratil titul „kráľ rímsky“ a žil v rodine svojho starého otca - cisára vo Viedni.

Narodil sa v roku 1811 a zomrel v 1832 na tuberkulózu. Pochovali ho do cisárskej hrobky pod kostolom kapucínov vo Viedni. V roku 1940 poslal Hitler sarkofág s telom princa ako dar francúzskemu prezidentovi maršalovi Pétainovi do Paríža. Teraz sú jeho pozostatky pochované pod chrámom Invalidovne, kam uložili aj Napoleona. Princovo srdce a vnútornosti však ostali u kapucínov vo Viedni.

Vo Viedni žil Napoleonov syn (a prapravnuk Márie Terézie) pod dôkladnou kontrolou, skoro ako internovaný rukojemník, hoci v prepychových palácoch cisárskej rodiny. Jediným výletom mimo územia Viedne, na ktorom sa smel v kruhu svojich najbližších príbuzných zúčastniť, bola oberačka v roku 1825, a to ani nie v Prešporku, ale na predmestí, vtedy ešte od mesta nezávislom Zuckermandli.

Štefan Holčík
FOTO – archív