Neznáme stavby známeho architekta

Meno bratislavského architekta Christiana Ludwiga (1901 až 1967), ktorý tu pôsobil pred druhou svetovou vojnou, sa spája najmä s budovou prvého bratislavského „mrakodrapu„, ktorý dal postaviť Rudolf Manderla.

K jeho významným stavbám patrí aj Lutherhaus na Palisádach, dnes sídlo úradu generálneho biskupa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Menej známe sú jeho ďalšie stavby, ktoré projektoval v úzkej spolupráci s architektom A. Danielisom. Rad stavieb podľa ich spoločných projektov, a sú to rodinné domy, stojí v oblasti okolia Mudroňovej ulice. Do 20. rokov minulého storočia tam boli len vinohrady. Tie veľmi pozvoľna ustupovali výstavbe rodinných domov. Majitelia svoje vinohrady dali rozparcelovať, obyčajne vzniknuté lepšie stavebné pozemky rozpredali a na menej zaujímavých pozemkoch si dali postaviť domy pre vlastné rodiny.

Príkladom môže byť inak veľmi ťažko využiteľná úzka parcela trojuholníkového pôdorysu, ktorá bola situovaná v svahu medzi dvoma ulicami. Ch. Ludwig a A. Danielis tam navrhli rodinný domček na rôznych úrovniach s vystupujúcou polkruhovou vežovitou časťou, ktorej najvyššie podlažie spojili s miestnosťami v podkroví. Dom napriek pomerne malej zastavanej ploche pôsobil veľmi impozantne.

Nezaplatiteľný bol výhľad z okien, lebo naproti domu široko-ďaleko vtedy ešte nič nestálo. Romantický charakter domu dodávali vysoká strecha a drevené okenice. Okenice použili architekti aj na iných domoch. Bol to nielen okrasný motív, ale aj osvedčená praktická ochrana proti zime či prudkému slnku.

V druhej polovici 20. rokov boli vtedy mladí architekti ovplyvnení najmä nemeckou architektúrou, ich stavby v mnohom pripomínajú realizované a publikované rodinné domy projektované architektom Schmitthennerom v Stuttgarte a na okolí. S viacerými nimi postavenými rodinnými domami v Bratislave sa odborná verejnosť mohla zoznámiť pri čítaní článku v časopise FORUM v ročníku 1932. Všetky z nich v pomerne nezmenenej forme stoja aj dnes. Zmenilo sa len ich okolie, zanikajú medzi oveľa vyššími susednými stavbami. Niektoré sú potlačené rozširovaním ulíc v ich blízkosti, takže z voľakedy malej záhrady ostala ešte menšia. Skoro vo všetkých prípadoch z ich fasád zmizli typické tmavé drevené okenice, najmä ak predošlí majitelia okenice neudržiavali a dnešní majitelia vymenili pôvodné drevené okná za plastové. Pôvodná architektúra sa stala ťažkopádnou, ak k nej pristavali nevkusné garáže a terasy.

Aj niektoré z rodinných domov Ludwiga a Danielisa by mali byť považované za pamätihodnosti mesta Bratislavy. Najmä, ak v nich žili významné osobnosti, ako napríklad hudobný skladateľ Ľudovít Rajter.