Čierny chlieb bol exotickou potravou

So zlodejmi sme mali viacero skúseností. Pravda, nie také ako dnes, keď ide o státisíce, alebo milióny, ale také menšie drobnosti.

Napríklad raz na Mikuláša. Bývali sme na prízemí. V duchu tradície sme my deti dávali za oblok topánky a k nim aj taniere, aby mal Mikuláš do čoho naložiť darčeky. Verný tradícii aj naložil. Topánky aj taniere obsahovali rôzne dobroty. Tešili sme sa darčekom a aby sviatočná nálada trvala čo najdlhšie, nechali sme ich na obloku.

Vonku bolo snehu a my sme sa išli hrať na dvor. Mamka zatiaľ upratovala a pri tom aj vetrala. Oblok zostal otvorený. Keď sme sa vrátili z našich hier, mokrí od snehu a hladní, naša prvá cesta viedla k obloku potešiť a nasýtiť sa darčekmi. Oblok sme síce našli, ešte otvorený, ale darčeky aj s topánkami zmizli. Zostali len prázdne taniere.

Mamka sa vynašla a konštatovala, že Mikuláš asi zistil, že sme neboli až takí dobrí a tak sa vrátil a darčeky zobral. Nám to však nedalo. Vybehli sme do záhrady a tam sme zistili, že pod oblokmi je v snehu rad stôp a pri každom obloku udupaná plošinka. Starostlivé mamky vetrali vo viacerých bytoch a tak sme neboli iba ja so sestrou tie „zlé deti“, ktorým Mikuláš darčeky zobral späť.

Po určitom čase nám začal byť priestor na dvore a priľahlých oplotených pozemkoch tesný. Púšťali sme sa postupne ďalej. Smerom ku Klingerovej kolónii, čiže k prístavu, sme si veľmi netrúfali. Preto sme sa zamerali na bližšie okolie, severným smerom.

Za plotom pozemku bola budova ženijných kasární. Medzi touto budovou a plotom bol širší pás opusteného pozemku, zarastený trávou a burinou (neskôr z toho mala byť tzv. Ihelná ulica).

V budove kasární boli na prízemí garážované vozidlá a stroje a na poschodí bývali vojaci. Zhromažďovali sme sa pod oblokmi a pokrikovali na vojakov. Tí zasa na nás. Tak ako pre nás, tak aj pre nich to bola možnosť oživiť si voľný čas. Medzi rečou došlo na to, či máme hlad. Samozrejme, že sme mali, aj keď to vždy nemusela byť pravda.

Vojaci nám potom hádzali niečo zo svojho proviantu, ale najmä celý alebo polovičky „komisárka“ - vojenského chleba. Čierny chlieb, v podobe tehly, bol pre nás exotickou potravou, ktorú by do nás doma nedostali, ale tu sme sa ňou usilovne cpali.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia