Zo zábavného podniku je dnes telocvičňa

Prvá ulica, ktorá odbočuje z Hlbokej napravo a je paralelná s dnešnou Pražskou (pôvodne Lamačskou), nesie od roku 1926 názov Sokolská ulica. Ulica, na ktorej stálo vtedy iba pár domov, dostala meno podľa budovy telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá sa tam v 20. rokoch usídlila.

Činnosť telovýchovnej jednoty Sokol bola po prvej svetovej vojne úzko spätá s príchodom novej skupiny obyvateľov mesta, ktorí sa sem prisťahovali z Čiech. Pri ich aklimatizácii v novom prostredí predtým maďarsky a nemecky hovoriaceho mesta im pomáhala najmä činnosť v spolkoch, kde sa cítili medzi svojimi omnoho lepšie než v styku s pôvodným obyvateľstvom. Sokol bol už vtedy známou českou telovýchovnou organizáciou s vynikajúcou tradíciou.

Na ploche bývalých vinohradov pod Kalváriou nad vinárskym podnikom Chateau Palugyay začali prvé stavby vznikať v poslednom desaťročí pred rokom 1900. Okrem niekoľkých prepychových rodinných víl v romantickom slohu, vodoliečebného sanatória Dr. Schlesingera a sirotinca „Márie Ochrana“ tam vznikol aj zábavný podnik, ktorý založil Eduard Dubszky. Ten dal tesne nad miestom, kde o pár rokov vznikol sirotinec (terajšia základná škola), postaviť sústavu pavilónov, ktoré obsahovali vínne pivnice, reštauráciu, tanečnú sálu. Situácia v prudkom svahu dávala možnosť vybudovania viacerých slnečných terás a romantického dreveného altánku. Komplex bol riešený vo vtedy módnom zmiešanom slohu, ktorý používal prvky prevzaté z renesančnej aj z barokovej architektúry.

Po Eduardovi Dubszkom prevzala jeho podnik „Etablissement Dubszky“ pivovarnícka spoločnosť. Vtedy ešte výhľad z terás ponad budovy Hlavnej stanice na východ a na mesto smerom na juhovýchod nebol rušený nijakými vysokými stromami ani budovami. Podľa skutočne prvotriedneho výhľadu dostal podnik pred rokom 1905 meno „Etablissement Bellevue“. Podnik bol veľmi obľúbeným výletným miestom tunajších mešťanov, v prepychovej tanečnej sále sa konali plesy, majálesy, svadobné zábavy.

Prvá svetová vojna priniesla schudobnenie obyvateľstva, zábavný podnik sa topil v dlhoch. Katastrofu dokončil požiar, ktorý zničil väčšinu drevených konštrukcií komplexu. Po požiari ruinu získal Sokol a rekonštruovali ju podľa projektu architekta Otakara Nowotného. Z tanečnej sály sa stala telocvičňa, salóniky prispôsobili potrebám spolkovej činnosti, reštaurácia ďalej fungovala s českou kuchyňou.

Neoslohové ozdoby fasád sa stratili až na postavičku Erota, ktorý má dnes už len jednu ruku. Nová dekorácia budovy nadviazala na českú architektúru dvadsiatych rokov. Na fasáde sa objavil aj symbol telocvičnej organizácie, typický sokol s rozpätými krídlami, a to hneď v troch exemplároch, na „oporných pilieroch“ telocvične. V Bratislave žije ešte pár pamätníkov, ktorí tam zažili zábavu, ples či majáles pred druhou svetovou vojnou. Telovýchovná jednota Sokol Vinohrady stále využíva objekt v súlade s pôvodným zámerom.

Dnes už vyše storočný, ale pomerne zanedbaný objekt je príkladom úspešnej adaptácie staršej stavby pre potreby telocvičnej organizácie v prvom desaťročí Československej republiky. Nie je síce zapísaný do zoznamu pamiatok, ale bol by vhodným objektom do zoznamu pamätihodností mesta Bratislavy.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus