Električky sú najlacnejším druhom dopravy

Vo vydaní č. 8/2002 sme uverejnili list čitateľa Jozefa Švolíka, ktorý navrhol vylúčenie električiek z bratislavskej MHD. Jeho návrh vyvolal nesúhlasné reakcie viacerých čitateľov. Z niektorých vyberamáme.

Pán Švolík písal, že električky v Bratislave patria do múzea. Ako argumenty uvádzal veľké množstvo výpadkov, drahú údržbu a prekážanie električiek v meste. Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť. V posledných rokoch sa bezpečnosť dopravy zvýšila a vážne dopravné nehody, ktoré sa bežne stávali v 80. rokoch, sú už iba výnimkou. Ak si porovnáme ceny prevádzky autobusov, trolejbusov a električiek, vychádza z nich jednoznačne najlepšie električka. Električky v meste naozaj niektorým prekážajú, ale ak by sa nahradili inými druhmi pozemnej dopravy - ako to požaduje pán Švolík - tá by tiež prekážala. Hlučnosť sa dá vyriešiť špeciálnymi odhlučnenými traťami, ktoré sú na Západe bežné. Za hlavný problém považujem skutočnosť, že MHD nie je v Bratislave dostatočne preferovaná a dotovaná, preto je jednoznačne na najhoršej úrovni zo všetkých okolitých veľkých miest. Na záver musím dodať, že existuje množstvo príkladov západných miest, kde v minulom storočí električkovú dopravu zrušili a dnes to trpko ľutujú. V mnohých z nich sa opäť tento druh dopravy obnovuje. Učiť by sa malo predovšetkým na chybách iných a nie na vlastných.

Michal Dekánek, Nové Mesto

~ ~ ~

Údržba električkových tratí nestojí vôbec viac, ako je únosné. Problém je všeobecné šetrenie financiami aj tam, kde sa to už nedá. To sa odrazí aj v údržbe a následnej kvalite tratí. Veľké množstvo vykoľajení však nie je spôsobené rozchodom 1000 mm, naopak, práve vďaka nemu ich je menej. Na priamej trati nie sú medzi rozchodom 1435 a 1000 mm výrazné rozdiely, tie nastanú keď vozidlo vojde do oblúku. Tu vám každý koľajový odborník potvrdí, že rozchod 1000 mm je odolnejší proti vykoľajeniu. Úzky rozchod má aj svoje nevýhody, ale prevyšujú jeho kladné vlastnosti. Najväčšou nevýhodou úzkeho rozchodu bola neochota ČKD ako jediného bývalého výrobcu vyvíjať úzkorozchodné električky. Ďalšou nevýhodou úzkeho rozchodu sú väčšie priečne sily na lôžko trate. No vzhľadom na nízku osovú záťaž električkových vozidiel 4 tony na nápravu je to únosné. Vozidlá rýchlodráh a metra dosahujú aj dvojnásobok osového zaťaženia, vlaky ešte viac, aj 16 ton.

Úzky rozchod nespôsobuje ani kolaps, ani nespoľahlivosť, ani neuveriteľné straty. Naopak údržba tratí rýchlodráh a metra je nákladnejšia. Odhady pána Švolíka sú preto absolútne nepravdivé a nezakladajú sa na faktoch.

Navyše je električka najlacnejší systém vôbec. Náklady na prevádzku a údržbu autobusov aj trolejbusov sú výrazne vyššie. To platí všade, aj v Bratislave a odborníci to opäť potvrdia. Ak by sa zrušila električka v Bratislave, tak by sa určite nepodarilo ju plnohodnotne nahradiť v žiadnom úseku. Keď sa pozrieme na miesta, kde je problematická MHD, tak sú to práve lokality, kam električka nepremáva (Petržalka). Preto električka nepatrí do múzea, ale mala by sa rozvíjať.

Ja by som do múzea poslal niečo iné ako električku - nekonečné plány na metro. Vyznám sa aspoň trochu v MHD a budem voliť takého politika, ktorý povie: „Pozrime sa na metro reálne - pri dnešných finančných možnostiach ako polmiliónové mesto naň nemáme. Nejde iba o nákladnú výstavbu metra, ale aj o jeho ťažkú údržbu a prevádzku. Miesto toho sa budem snažiť rozvíjať električky.“ Takýto politik však neexistuje.

Erik Žiak, Nové Mesto