Na novú podobu Starého mosta je viac názorov

O novej podobe Starého mosta, ktorého rekonštrukcia je nevyhnutná v súvislosti s výstavbou električkovej trate do Petržalky, rozhodnú v blízkej budúcnosti odborníci. Mesto chce vybrať najlepší a najvýhodnejší projekt.

O novom charaktere Starého mosta, jeho funkciách a organizácii dopravy na ňom nechcú podľa splnomocnenca primátora pre dopravné systémy Tomáša Fabora rozhodnúť úradníci od stola. „Nech to odborníci navrhnú a podložia argumentmi,“ povedal T. Fabor v súvislosti s projektovou súťažou na obnovu Starého mosta. Na odborné posudky sa stále čaká aj v súvislosti s jeho statikou.

Najnáročnejšia časť budovania električkovej trate do Petržalky bude práve na mostnom úseku nad Dunajom. Pozemná časť po Bosákovu ulicu sa bude stavať rýchlejšie, pretože pôjde len o položenie koľajových tratí na zemné teleso, alebo estakádu. Dnes zatiaľ nie je podľa T. Fabora jasné, aký tvar dostane Starý most. Existuje niekoľko názorov, ako ho riešiť v jeho novej podobe, tá konečná ale bude zrejmá až po predložení konkrétnych projektových návrhov. Zatiaľ je podľa T. Fabora v hre zopár variantov.

Jeden hovorí o zachovaní pôvodnej formy mosta podobne, ako sa svojho času zrekonštruoval riečny most v Štúrove - podľa pôvodného projektu. Ďalší architektonický názor tvrdí, že dominantným mostom na Dunaji je Nový most a Most Apollo. Prístavný most je mohutný a nie je architektonickým skvostom, podobne ani Most Lafranconi. Starý most by teda medza dvomi dominantnými mal zostať nenápadný, funkcionalistický. Tretí názor podľa splnomocnenca hovorí len o nevyhnutnej obnove.

Z dostupných materiálov o histórii mosta je zrejmé, že Starý most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a pomenovali ho po vtedajšom rakúskom cisárovi Františkovi Jozefovi I. Už v tom čase bol určený pre cestnú a železničnú dopravu a pre peších. Počas prvej Československej republiky sa volal Štefánikov most. Druhá svetová vojna most značne poškodila. Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami v roku 1945, ho dala Červená armáda postaviť s pomocou nemeckých vojnových zajatcov ako provizórium. Názov most Červenej armády sa počas socializmu medzi Bratislavčanmi nikdy neujal.