Zdroj: ac
Vedeli ste, že tradície hodinárskeho remesla v našom meste siahajú až do obdobia neskorého stredoveku? Alebo že v roku 1776 v Prešporku vznikol samostatný cech hodinárov, jediný svojho druhu v Uhorsku? Kurátorka Zuzana Francová nám v Múzeu hodín v Dome U dobrého pastiera prezradila aj ďalšie zaujímavosti.
Až do polovice 19. storočia bola Bratislava najväčším a najvýznamnejším strediskom hodinárstva v Uhorsku. Z celkového počtu hodinárskych majstrov, známych na Slovensku od 17. do 19. storočia, pôsobila podľa niektorých zdrojov približne polovica práve v našom meste. „Neviem, či je tento údaj presný, asi nie, ale v každom prípade mali hodinári v Bratislave významné zastúpenie,“ podotýka Zuzana Francová.
Najstaršia písomná správa o bratislavských hodinároch pochádza už z roku 1440, v ktorej sa spomína zámočník Hans. Hodiny totiž v tom čase vyhotovovali kováči a zámočníci, títo majstri boli pôvodne združení v spoločnom cechu so zámočníkmi, až kým si v roku 1776 nevytvorili vlastný samostatný cech. Keď sa v múzeu zastavíte pri vežovom hodinovom stroji z 18. storočia, ktorý pochádza z devínskeho kostola, uvidíte sústavu ozubených kolies s prevodmi - dôkaz, že práve zámočník bol v stredoveku kompetentný majster na to, aby hodiny, keď ešte neboli také presné, udržiaval v chode.
Vežový hodinový stroj z devínskeho kostola
K významným hodinárom, ktorých zručnosť môžete obdivovať v múzeu hodín, patrili napríklad Johann Georg Wernle (1738 – 1825), Gottfried Löhne (1781/2 – 1826) či Jacob Guldan (1726 – 1790). Guldanovo meno preniklo aj do sveta biznisu, s touto slávnou značkou sa dnes stretneme na vreckových hodinkách, hoci... „Guldan vreckové hodinky nikdy nerobil, tam nie je na čo nadväzovať,“ pripomína Zuzana Francová.
Od Guldana, ktorý vynikal precíznosťou a vkusom, sa u nás zachovali krásne hodiny rôzneho druhu, v múzeu vidíme sedem so značkou tohto obdivuhodného majstra. Vystavené sú tu prenosné meštianske hodiny v skrinkách so zaujímavou výtvarnou kompozíciou, tiež budíky, ale najskvostnejším dielom sú Guldanove figurálne hodiny s výzdobou vyrezávanou z dreva, s motívom symbolizujúcim pominuteľnosť ľudského života. Podľa kurátorky patril Guldan k najšikovnejším a najplodnejším prešporským hodinárom. Zaujímavosťou je tiež, že pochádzal z českého Domažlicka, začínal na prešporskom Podhradí a až neskôr prešiel do mesta, kde sa stal členom cechu hodinárov. Svoje posledné roky prežil na Dunajskej ulici.
Hodiny kozubové, bielo lakované a zlátené drevo, kov, sign. Jacob Guldan Pressburg, 1770 – 1780
Strojčeky so zložitými mechanizmami od majstrov hodinárov sa osádzali do umelecky zdobených skriniek, ich výrobcovia sú však nespravodlivo zabudnutí. Až na jednu výnimku, prešporského rodáka Jána Fadrusza (1858 – 1903), autora súsošia Márie Terézie z roku 1897, ktorý nielenže sám navrhol rám na hodiny, ale ho aj vyrezal, a to z jediného kusu dreva. Zachovala sa takisto jeho kresba, ktorá je dnes v zbierke Galérie mesta Bratislavy.
Sochár Fadrusz sa učil rezbárstvu v Uhrovci, pričom jeho mecénmi boli Palugayovci, obchodníci s vínom. Práve na objednávku Josefa Palugyaya vytvoril spomínané hodiny, známe pod názvom Ľudské veky. „Od Palugyayovcov sme toto cenné dielo v 60. rokoch minulého storočia aj získali. Pôvodná je dokonca i vonkajšia skriňa hodín,“ dopĺňa Zuzana Francová.
Hodiny stojaté, vyrezávané drevo, skrinku vyhotovil J. Fadrusz pre rodinu Palugyayovcov v roku 1886.
Unikátom v múzeu je takisto vývesný štít. „V zbierkach síce máme rôzne vývesné štíty, ale k hodinárom sa viažu iba dva a z toho jeden je v Bratislave. Hodinár, ktorý si takto označil svoju dielňu, sa volal Benjamin Schmidt a do cechu hodinárov bol prijatý v poslednej tretine 18. storočia,“ približuje kurátorka. Plechový štít maľovaný obojstranne oznamoval ľuďom, aké typy hodín Schmidt ponúkal – je to akoby katalóg jeho výrobkov. Príďte sa pozrieť.
Vývesný štít hodinára Benjamina Schmidta z 18. storočia je unikát.
• Malí a veľkí
Hodinári sa delili na veľkých, ktorí zhotovovali vežové a izbové visiace hodiny, a malých, ktorí robili len interiérové hodiny, prípadne vreckové hodiny. Skvosty bratislavských a ďalších hodinárskych majstrov si môžete pozrieť v múzeu na Židovskej ulici od štvrtka až do nedele od 11. do 18. hodiny.
(ac)