HISTÓRIA: Viete, prečo dala mestská rada zbúrať kostol na Župnom námestí? Dnes tam stojí Trojička

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice prekvapuje po rekonštrukcii novou, bielou farbou - bádanie totiž ukázalo, že práve takýto bol originál. Zaujímavostí z histórie cennej barokovej pamiatky na Župnom námestí je však viac.

Kostol sv. Jána z Mathy, Kostol Najsvätejšej Trojice alebo jednoducho Trojička patrí k najvzácnejším dominantám nášho mesta. Stavať ho začali trojiční bratia trinitári v roku 1717 podľa vzoru Kostola sv. Petra vo Viedni od rakúskeho barokového architekta Johana Lukasa von Hildebrandta. Hoci bol vysvätený v roku 1725, práce na výzdobe interiéru pokračovali ďalších sedem rokov. 

Prepychový chrám, ktorý sa stal dominantou Župného námestia, postavili na mieste inej sakrálnej stavby, zbúranej v 16. storočí. Išlo o  farský Kostol sv. Michala archanjela, ktorý sa nachádzal v bezprostrednom susedstve Župného domu, kde predtým stál kláštor. Pri kostole bola škola, ktorá sa spomína v mestskej účtovnej knihe z roku 1529. Nepoznáme zakladateľa kostola a školy, ani čas a okolnosti ich výstavby.

Kňaz tejto farnosti sa prvýkrát spomína v roku 1325. Vieme, že Kostol sv Michala mal viac oltárov a bohatú výzdobu. Prešporskí vinohradníci v ňom mali osobitnú cechovú lavicu. Za kostolom od Veternej až po Koziu ulicu sa rozprestieral cintorín, v ktorom stála Kaplnka sv. Blažeja s právom predávať odpustky.

V roku 1515 spustošil kostol požiar a keď v roku 1528 doletel chýr, že sa blížia turecké hordy, mestská rada dala kostol z obranných dôvodov zbúrať. Posledná stopa po ňom zanikla v roku 1581. Prešlo teda viac ako 130 rokov do času, keď trinitári začali stavať Kostol Najsvätejšej Trojice. Vznikol ako súčasť ich kláštora, postaveného na mieste niekdajšieho cintorína.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Župný dom (vpravo) vznikol prestavbou a dostavbou zrušeného kláštora trinitárov.

Trinitári bola rehoľa, ktorá vykupovala kresťanov z tureckého zajatia a ktorú priviedol do Prešporka ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich. Kláštor si postavili s pričinením palatína grófa Mikuláša Pálffyho a krajinského sudcu grófa Štefana Koháryho, vysvätený bol v roku 1723. Umeleckými maľbami ho vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta. V rokoch 1690 – 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2 043 kresťanov. Na rozkaz cisára Jozefa II. ich kláštor aj tak zrušili a v roku 1785 v ňom zriadili vojenský špitál.

Zdroj: Marián Dekan

​Obnovená fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice. 

Farnosť Najsvätejšej Trojice vznikla pri kostole v roku 1854. Vlani v októbri podpísala zmluvu so spoločnosťou ŠTUKONZ na obnovu vonkajšej fasády kostola, ktorá dnes bielou farbou prekvapuje mnohých Bratislavčanov, keďže bola celé roky žlto-oranžová.  

Text aj fotografie sme čerpali z knihy Tvadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy/Ferdinandovo mesto, vydavateľstvo Marenčin PT. Redakčne spracované.

(bn)