Bellušova budova stojí na mieste kostolov

Juhovýchodné predmestie gotického mesta pred Laurinskou bránou sa sformovalo pravdepodobne v 13. storočí. Už vtedy vynášali chorých a nevládnych z mesta do špitálov, od ktorých dostala meno Špitálska ulica.

Medzi chrámom svätého Laurinca (Vavrinca) a špitálom pri kostolíku svätého Ladislava (na začiatku Špitálskej ulice) sa už vtedy vyvinula ulička, ktorá neskôr dostala meno Kolárska. Keď po roku 1526 hrozilo nebezpečenstvo tureckej invázie, zbúrali všetky predmestské kostoly a pevné stavby a materiál z nich použili na spevnenie mestského opevnenia.

Čoskoro však vznikli na predmestiach nové murované domy. Rad domov, ktoré stáli medzi Kolárskou ulicou a Námestím SNP, mal ešte na začiatku 20. storočia barokové fasády z 18. storočia, ale za viacerými z nich sa skrývalo ešte stredoveké murivo. Po prvej svetovej vojne niektoré z nich prestavali a zvýšili.

V tridsiatych rokoch postavili na mieste meštianskeho domu oproti starej tržnici (vtedy Námestie republiky číslo 13) podľa projektu architekta Emila Belluša administratívnu budovu Ústredného družstva (dokončená 1935). Moderná železobetónová stavba s veľkým portálom z čiernej leštenej žuly a obkladačkami obloženou fasádou bola prvou z komplexu štyroch podobných administratívnych budov.

Ďalšie dve vznikli ešte pred druhou svetovou vojnou podľa návrhov toho istého architekta, štvrtú („Dom umenia“) postavili až v 60. rokoch.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus