Vedeli ste? Autor fontány Vodný prameň pred budovou SND dal tvar fantázie celej Petržalke

Autor fontány Vodný prameň pred novou budovou Slovenského národného divadla a legendárnych pitných fontán v centre Bratislavy zanechal výraznú stopu aj v Petržalke – v podobe hravých, odvážnych a dodnes rozpoznateľných umeleckých diel pre verejný priestor.

Len máloktorý umelec je s Petržalkou spätý tak prirodzene ako Alexander Bilkovič (1942, Bátovce – 1995, Malacky). Práve tu sa jeho predstava moderného sídliska – ako priestoru pre život, hru a pohyb – naplnila najvýraznejšie.

Na viacerých miestach Petržalky sa dodnes nachádzajú jeho ikonické šmykľavky v tvare listu. Nájdeme ich napríklad na Hrobákovej, Bzovíckej či Topoľčianskej ulici. Tieto plastiky z farebného sklolaminátu neboli obyčajnými ihriskovými prvkami. Mäkké, organické línie inšpirované prírodou ponúkali deťom bezpečnú hru, možnosť šplhať sa, šmýkať aj skrývať – a zároveň prinášali do sídlisk poetiku, ktorá kontrastovala s prísnou panelovou architektúrou.

​Ikonické petržalské šmykľavky v tvare listu z farebného laminátu.

Rovnako výnimočné sú Bilkovičove kolotoče, napríklad na Rovniankovej ulici či Topoľčianskej. Diskovitý tvar s prehĺbenými sedadlami a plastickými detailmi vznikol v rámci autorskej témy „Hráme sa na kozmonautov“. Pohyb, dynamika a fantázia boli pre Bilkoviča kľúčové – detské ihrisko chápal ako miesto, kde sa rozvíja odvaha, predstavivosť aj fyzická zdatnosť. Identický kolotoč by ste našli aj na Fedákovej ulici v Dúbravke. Hoci dnes mnohé z týchto prvkov nespĺňajú aktuálne normy a sú nefunkčné, majú nespornú výtvarnú hodnotu.

​Šmykľavka na Topoľčianskej, ktorú navrhol sochár Alexander Bilkovič.

Popri listoch a kolotočoch navrhol Alexander Bilkovič koncom 70. a v prvej polovici 80. rokov 20. storočia viacero typov herných prvkov – preliezačky, šmykľavky aj komplexné objekty, ktoré vznikali v limitovaných sériách a boli určené pre ihriská materských škôl a sídlisk. V Petržalke sa zachovali napríklad na Hrobákovej a Topoľčianskej ulici, jedna z nich sa kedysi nachádzala aj na Dunajskej ulici v Starom Meste. Spájal ich spoločný princíp: laminátový materiál, výrazná farebnosť a organické, vitálne formy, inšpirované prírodou, no redukované do symbolickej, funkčnej podoby. Práve tento kontrast medzi hravou sochárskou formou a monotónnym prostredím sídlisk bol jedným z najsilnejších momentov jeho tvorby pre verejný priestor.

Osobitným dielom Alexandra Bilkoviča je atypický ihriskový prvok s názvom Mušľa. Pôvodne stál v dnes už zrušenom areáli Kormorán na západnom brehu jazera Draždiak. Po zániku areálu bol objekt ohrozený, no v roku 2021 sa ho podarilo zachrániť, obnoviť a presunúť na východný breh jazera vďaka občianskemu združeniu Konduktor. Mušľa dnes opäť slúži deťom aj verejnosti a patrí k málu Bilkovičových diel, ktoré sú dodnes funkčné a udržiavané.

​Zachránený objekt Mušľa je na hranici medzi sochou a herným prvkom.

Mušľa je zároveň sochou aj herným prvkom. Inšpirovaná je tvarom lastúry – spája špirálovitú šmykľavku s oblinami určenými na lezenie. Podnecuje pohyb, hru aj fantáziu a je výrazným umeleckým prvkom v prostredí jazera Draždiak.

Výrazným, hoci menej nápadným dielom v Petržalke je aj biomorfný objekt na fasáde polikliniky na Fedinovej ulici. Abstraktná, organicky tvarovaná plastika pôsobí až surreálne – mení sa podľa uhla pohľadu a ponecháva divákovi slobodu interpretácie. V prostredí zdravotníckeho zariadenia ide o nečakaný, no mimoriadne kultivovaný zásah do architektúry.

Plastika na fasáde polikliniky na Fedinovej ulici.

Umenie, ktoré vyrastalo z techniky aj prírody
Alexander Bilkovič patril k najvýraznejším osobnostiam slovenského sochárstva a dizajnu druhej polovice 20. storočia. Bol tvorcom, ktorý dokázal prirodzene spájať technické myslenie s citom pre tvar, mierku a pohyb. Nešlo mu len o estetiku – jeho diela mali slúžiť ľuďom, byť súčasťou každodenného života, a pritom si zachovať umeleckú silu.

Jeho cesta k umeniu viedla cez strojársku priemyslovku a Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave. Práve technické vzdelanie mu dalo pevný základ pre neskoršie štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, kde na oddelení priemyselného tvarovania v ateliéri Václava Kautmana rozvíjal cit pre objem, proporciu a konštrukciu. Neskôr sa na VŠVU vrátil ako pedagóg a koncom 80. rokov viedol ateliér priemyselného dizajnu. Medzi jeho najvýznamnejších žiakov patrí architekt a dizajnér Iľja Skoček, s ktorým Bilkovič dlhodobo spolupracoval aj na realizáciách fontán.
Žil a tvoril najmä v Malackách a v Bratislave, no jeho diela sú rozptýlené po celom Slovensku.

GALÉRIA (Fontána Vodný prameň pred novou budovou SND):

(mč)