Myslíte si, že ste poleno? V tomto súbore vás napriek tomu naučia tancovať

Zdroj: archív V. M.

„Aj z toho najnemotornejšieho nemehla, čiže z polena, sa dá vystružlikať tanečník či tanečníčka,“ tvrdí trénerka a zakladateľka petržalského folklórneho súboru Poleno Viera Eliášová.

Prichádzame do telocvične na Pankúchovej, kde sa každý utorok od 18.30 h stretávajú „Polenári“. Neodmysliteľným začiatkom každého tréningu je rozcvička. Pomáha udržiavať a zlepšovať kondíciu. Tanec je totiž náročný pohyb, hoci na javisku to tak nevyzerá. Jeho výhodou je však nadstavba v podobe zábavy. U folklórneho súboru Poleno zvlášť.

Sledujem tanečníkov pri tréningu. Je tu veľa smiechu, najmä keď sa nacvičuje nová choreografia. Poleno totiž originálne a netradične spracúva klasické folklórne tance a spája ich s vtipnými replikami. Diváci tak majú zážitok nielen z tanca samotného, ale počas vystúpenia sa aj zabavia. „Usilujeme sa ozvláštniť slovenský folklór vtipom a humornou nadsázkou, po novom prerozprávať staré zvyky a obyčaje. Pokúšame sa tak vlastne folklór aktualizovať. Sme tiež presvedčení o tom, že to, čo sa dnes vníma ako „tanečný folklór“, bola vlastne v minulosti zábava pri tancovačkách v krčmách, na svadbách, alebo pri rôznych stretnutiach mladých či starších na dedinách. Pri speve a tanci sa všetci prirodzene chceli zabávať. Aj my sa o to dnes snažíme,“ vysvetlí mi trénerka Viera Eliášová.

Zdroj: archív V. M.

​Viera Eliášová.

Dynamický tanec a „Poleno“, to príliš nejde dokopy. Pýtam sa jej, ako vlastne súbor dostal také nezvyčajné meno. „Názov Poleno vznikol náhodou. Krátko na to, ako som vytvorila na Gymnáziu Makarenkova dievčenský tanečný krúžok, poslala nás riaditeľka školy vystupovať na oslavy 1. mája,“ spomína na obdobie spred tridsiatich rokov. „K tancujúcim dievčatám pristúpila novinárka s otázkou, ako sa tanečná skupina volá. Jedno z dievčat zareagovalo: ´My nemáme žiaden názov, ale naša učiteľka nás pri nácvikoch niekedy volá Polienka.´ A tak bol názov na svete.“

Keď súbor oslavoval 15. výročie svojej existencie, rozhodla sa ho premenovať na Poleno. Jednak preto, že ich občas mylne považovali za detský súbor. „Hlavnou príčinou však bolo presvedčenie, že aj z toho najnemotornejšieho nemehla, čiže z polena, sa dá vystružlikať tanečník či tanečníčka.“

Viera Eliášová sa folklóru venuje od svojich gymnaziálnych čias. Spolu s kamarátkami sa učili spievať všemožné piesne zo spevníkov, z platní, chodili na folklórne akcie a festivaly. Rok pôsobila aj v Techniku a v 3. ročníku na strednej škole prešla do Lúčnice. Súčasní tanečníci v Polene nemajú až takýto výnimočný folklórny životopis, ale všetkých spája vzťah k tancu, tradíciám a najmä dobrému kolektívu.
Počas tréningu odchytím Zuzanu Botikovú, ktorá v Polene tancuje už pätnásť rokov. „Už od detstva som sa venovala folklóru. Väčšina folklórnych súborov mi prišla podobných, ale Poleno ma zaujalo svojou originálnou a vtipnou choreografiou,“ hovorí mi. „Fascinuje ma ako si vie folklór nájsť aj inú cestu, nielen veľké javisko a 50 tanečníkov naraz. To sa mi páčilo aj doteraz páči na Polene.“

Vysokoškoláčka Linda Kováčová sa rozhodla pre Poleno po skončení ZUŠ-ky. Túžila pokračovať v tanci a cítila, že najviac ju to ťahá k folklóru. „V Bratislave existuje množstvo folklórnych súborov, ale Poleno ma oslovilo tým, že sem môže prísť každý, koho tanec láka. Keďže som si nebola úplne istá, svojimi schopnosťami, vedela som, že tento súbor je pre mňa správna voľba. Dodnes neľutujem.“

Zdroj: archív V. M.

​

Mladí ľudia a folklór? Čím ich dnes naláka? „Dynamika, radosť, výborná atmosféra a priateľskí ľudia. Mladí potrebujú neustálu zmenu a impulzy a práve folklórny tanec sa stále mení, je bohatý na rôzne tanečné prvky. Myslím si, že dnes sú pre mladých zaujímavé aj kroje, ich detaily a pestrosť,“ dodáva a vyzýva každého, kto chce tancovať, aby sa k nim pridal.

Úspešní v zahraničí

Okrem humorne ladených tancov má folklórny súbor Poleno v repertoári aj tance tradičné, s ktorými reprezentuje slovenské ľudové umenie v zahraničí. Predviedli ich aj v Dagestane, Egypte, Číne, Južnej Kórei či Indii, nedávno sa tanečníci vrátili z medzinárodného festivalu na Kanárskych ostrovoch. Na vystúpeniach ich často sprevádza Ľudová hudba Petra Kuštára. Harmonikár Otto Čiernik, ktorý s Polenom hráva od roku 1993, tvrdí, že jeden z najkrajších zážitkov zažil v Mexiku. „V meste Guanajuato sme mali 90-minútové vystúpenie v amfiteátri s kapacitou 7000 ľudí. Prišlo ich viac ako 7500 a vytvorili neskutočnú atmosféru.“

Chceš sa aj ty naučiť tancovať, či pokračovať v tom, čo už ovládaš? Neváhaj a pridaj sa k „Polenárom“. Stačí prísť na tréning v utorok o 18,15 (telocvičňa gymnázia na Pankúchovej ulici) alebo vo štvrtok do Cik-Cak centra, na Jiráskovú 3, tiež o 18,15 h. Vítané sú ženy aj muži vo veku od 15 do 30 rokov.

Vanesa Mehešová