FOTO: Neskutočná bieda: Čo sa skrýva za čerstvo natretou fasádou Starohájskej hájovne?

13.9.2020

Zdroj: (in)

Páčil sa vám článok?

Pani Gabriela (80), nájomníčka v Starohájskej hájovni sa len ticho prizerá ako inovujú fasádu a natierajú plot. Štyridsať rokov do tohto objektu Lesy SR neinvestovali. Ale onedlho sa má na toto budúce „významné lesnícke miesto“ prísť pozrieť minister, tak nech nejak vyzerá. Nevadí, že je to v skutočnosti „potemkinovská dedina“. Navonok krajšia, vo vnútri rozpadávajúca sa, bez vody, kanalizácie, kúrenia , so 60-ročnou elektroinštaláciou. 

Sedím s pani Gabrielou na lavičke pred hájovňou. Kedysi k domu patril oveľa väčší pozemok, bola tam veľká hospodárska budova so senníkom, chovali sa tu kravy, kone, kozy. Dnes z toho zostalo len torzo, okolité pozemky vlastní Prvá jazdecká a.s.

Z rozhovoru nás vytrhne náhodná okoloidúca, ktorá kričí na robotníkov: „Aj strechu budete robiť? Aj komín opravíte? Lebo ak nie, o chvíľu sa to celé rozpadne a vaša fasáda bola celkom zbytočná. Vyhodené peniaze....“

„Hovorí mi z duše,“ konštatuje pani Gabriela a vedie nás k domu. Ukazuje zhrdzavené a rozpadávajúce sa rímsy, cez ktoré presvitá slnko. Fasáda bude kvôli nim o chvíľu zatečená. „Dnu vás ani nevezmem, zateká mi aj tam. Storočné trámy sú spráchnivelé, držia len silou vôle,“ hovorí a spomína, že hoci nikdy nemali kanalizáciu, mali do roku 2005 aspoň žumpu. Lenže pozemok, na ktorom stála, Lesy predali a žumpa bola zakopaná. „Vodu sme mali zo studne, dnes je však už pre vedľajšie stajne nepoužiteľná. Kúrilo sa pevným palivom, ale pozrite sa, v akom stave je dnes komín. Tento dom sa stal neobývateľným.“ Chcela to zmeniť, investovať do vlastného alebo sa dohodnúť. To sa jej však nikdy nepodarilo.

Zdroj: (in)

​Hájovňa je dnes neobývateľná, bez vody a kanalizácie

 „Prečo?“ pýtam sa a ona začína rozprávať svoj príbeh. Spomína na prácu v škôlke v ešte starej Petržalke, desať rokov predtým, ako sa začal stavať prvý panelák. Jej manžel pracoval na lesnej správe. „Tak ako podnik prideľoval byty tým, ktorí požiadali, nám pridelili hájovňu, pretože bytov bolo málo a hájovňa už neplnila svoju funkciu,“ spomína na rok 1981. O desať rokov neskôr, požiadali tak, ako mnohí v tej dobe o odkúpenie domu, v ktorom mali trvalý pobyt. Lesy SR nereagovali. V roku 1993, keď spoločnosť ohlásila, že predáva podnikové byty, prejavili záujem opäť. Namiesto toho ich spoločnosť o rok neskôr vyzvala súdnou cestou na vypratanie objektu bez nároku na bytovú náhradu. „Chceli zo mňa spraviť bezdomovca...“ Súd sa tiahol zhruba 15 rokov, ale za pravdu dal pani Gabriele. Vysťahovať sa nemusela. Keď jej napokon v roku 2018 prišlo z Lesov SR stanovisko, že „nehnuteľnosť Starý háj je zaradená v prebytočnom majetku, t.j. určená na odpredaj“, po rokoch mala pocit, že sa dočkala. Aj Petržalské noviny vtedy Lesy SR informovali, že pani Gabriela má prednostné právo na odkúpenie. „Znalec na obhliadku síce prišiel, bol to už asi štvrtý za tie roky, ďalej sa však ako zakaždým už nedialo nič. Pred mesiacom, keď som sa opäť informovala, ako postupuje moja žiadosť, mi oznámili, že treba urobiť nový posudok, pretože ten spred dvoch rokov už stratil odbornú platnosť. A potom som sa z vašich novín dozvedela, že Lesy SR už o odpredaji neuvažujú, pretože sa chystajú Starohájsku hájovňu vyhlásiť za významné lesnícke miesto,“ konštatuje a cíti sa podvedená. „Mám pocit, že kalkulujú s tým, až skončí môj život, čo je neetické a ponižujúce.“

Zdroj: (in)

Zdroj: (in)

​Hájovňa má nový náter fasády, aj plota

Zdroj: (in)

​Pani Gabriela umožnila včelárovi z Petržalky dať si na záhradu úle

Zdroj: (in)

​Rozpadnutý komín

Zdroj: (in)

​Na dvere si dala mreže, niekoľkokrát ju vykradli

Zdroj: (in)

​Mreže na oknách sú tu kvôli zlodejom

Zdroj: (in)

​Zhrdzavené žľaby

Zdroj: (in)

Zdroj: (in)

​K horárni prislúcha takéto WC

Zdroj: (in)

Nápis pod ukradnutou soškou Panny Márie posprejovali vandali, takto sa ho podarilo robotníkom opraviť, kvôli návšteve ministra

Stojíme v záhrade hájovne. Napriek tomu, že je neudržiavaná, má atmosféru. Krásne miesto uprostred Petržalky. Aktuálne však slúži len včelám. Hovorím pani Gabriele, že Petržalčania by boli radi, keď raz toto miesto slúžilo všetkým. Mnohí by radi vrátili čas a videli hájovňu rovnako ako na začiatku 20. storočia, keď bola vyhľadávaným pohostinstvom. Chodievali sem ľudia z celej Bratislavy, pretože sa tu dalo dobre najesť a posedieť s priateľmi pri káve v krásnom prostredí. Istý čas boli aj predstavy zmeniť toto miesto na akési komunitné centrum. „Áno, to by som postupom času vedela aj ja, keby som to kúpila. Viete, aj ja som mala pred 30 rokmi svoje predstavy a plány. Materskú škôlku s malým počtom detí. Miesto, kde by aj mamy na materskej mohli na pol dňa ´odložiť´ svoje dieťa, keď si potrebovali niečo vybaviť,“ hovorí pani Gabriela, ktorá od roku 1964 pracovala ako riaditeľka škôlku v Starom háji a tiež v internátnej materskej škole, kde boli deti od pondelka do piatka. Vedela, čo rodičia potrebujú. 

„Keby nebolo mňa, Lesy už hájovňu nemajú, myslím, žeby bola dávno predaná alebo zbúraná,“ hovorí a spomína na manželov z horárne pri Malom Draždiaku, ktorí boli v podobnej situácii ako ona. „Odišli  dobrovoľne nasilu a dnes horáreň aj tak nevyžívajú Petržalčania. Pre nich zostala nedostupná. Z nej nech  je významné lesnícke miesto,“ hovorí.

Hoci sa tu pani Gabriela nie vždy cítila bezpečne, niekoľkokrát ju vykradli a na oknách a dverách má dnes radšej mreže, k tomuto miesto má citový vzťah. Spoločnosť Lesy ju zatiaľ rešpektujú aspoň ako nájomníčku. Napokon, nájomné roky poctivo platí. Na budúci týždeň sem majú prísť z podniku na ´obhliadku´ vykonaných prác. Budú kontrolovať aj to, ako robotníci natreli plot, ktorý Lesom SR ani nepatrí... Ako bude vyzerať  premena hájovne na významné lesnícke miesto a ako to ovplyvní jej život, pani Gabriela netuší. Na webovej stránke spoločnosti sa o týchto miestach dozviete len to, že „im lesníci venujú zvýšenú pozornosť a označujú ich jednotnými informačnými tabuľami“.

(in)

 

 

 

 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie