Dostal šancu, o akej ani nesníval. Eugenovi, ktorý bol bez domova, sa život zmenil ako zázrakom

Zdroj: Tomáš Halász

Pán Eugen je jeden prvých ľudí bez domova, ktorí v rámci programu Housing Cverna získali kľúč do vlastného bytu, do bezpečia a súkromia. Ale len na dva roky, ktoré nedávno uplynuli. Dá sa za ten čas osamostatniť, začať nový život?

Projekt Housing Cverna, využívajúci prvky prístupu Najskôr bývanie (Housing First), spustilo občianske združenie Vagus v júni 2018. V pilotnej fáze umožnili dôstojné bývanie v objekte Novej Cvernovky na Račianskej ulici štyrom ľuďom bez domova. V priebehu dvoch rokov tak mohli riešiť najnaliehavejšie problémy, s ktorými si počas života na ulici nevedeli rady.

Začínali od nuly, ale s nádejou, že raz si bývanie budú môcť zabezpečiť sami, garsónku alebo aspoň zdieľanú izbu. Pravda, len vďaka stabilnej práci, ktorú si dokážu získať a udržať. Ide to však oveľa ľahšie, keď je človek vyspatý a v bezpečí.

„Zmyslom nášho projektu je poskytnúť najohrozenejším obyvateľom Bratislavy potrebné zázemie. Ich najväčším problémom je práve to, že nemajú domov. Trvalé bývanie, hoci obmedzené na dva roky, im umožnilo venovať sa sebe, nielen bojovať o prežitie. Mnohých trápili zdravotné problémy, nahromadené dlžoby, narušené rodinné vzťahy, nemali trvalé zamestnanie, čiže ani pravidelný príjem... To všetko mohli konečne začať riešiť,“ približuje výkonná riaditeľka združenia Vagus Alexandra Kárová.

Prvé dva mesiace bývali zadarmo, až neskôr im nájom z nuly navyšovali. Najskôr platili 60 eur mesačne, potom 120 eur, postupne viac a viac, aby suma v poslednom polroku bola reálna, ako v bežnom podnájme. No nie je to tak, že by Vagus rozdával byty zadarmo, nevyhnutnou súčasťou projektu je sociálne poradenstvo. „Nechceme ľuďom iba dávať, ale vedieme ich k svojpomoci, aby sa naučili vysporiadať s bežnými, dennými problémami, aby sami začali niečo robiť pre zlepšenie svojej situácie, prevzali za ňu zodpovednosť,“ dopĺňa riaditeľka združenia. 

Zdroj: Marián Dekan

Prví ľudia bez domova dostali šancu vďaka projektu Housing Cverna.

Každý nájomník v projekte Housing Cverna preto podpisoval so sociálnym pracovníkom zmluvu – sociálny kontrakt, ktorej súčasťou bol aj jeho individuálny plán. V ňom si určil ciele, ktoré pokladá pre svoju budúcnosť za dôležité. Mohli byť rôzne - okrem liečby zanedbaného zdravia či obnovenia kontaktov s rodinou napríklad rekvalifikačný kurz. A úlohou sociálneho poradcu bolo ponúkať riešenia, vďaka ktorým sa k svojim predsavzatiam postupne približoval.

Alexandra Kárová priznáva, že dva roky dôstojného bývania napriek intenzívnej sociálnej podpore sú na radikálnu zmenu života málo, no v pilotnom projekte Housing Cverna to inak nešlo, keďže následne bola v pláne rekonštrukcia internátu (tá sa napokon pre nedostatok peňazí posunula). „Časové obmedzenie nám najviac sťažovalo prácu, ale napriek tejto prekážke si prví dvaja klienti už našli vlastné bývanie, ktoré si sami dokážu platiť.“ 

Jedným z nich, ktorý vďaka projektu dokázal začať odznova, je spomínaný pán Eugen. V ďakovnom liste združeniu napísal: „...Ten čas stačí na to, aby sa človek rozhliadol a šiel vlastnou cestou. Teraz, keď vidím spať ľudí bez domova vo výklenkoch, prial by som im, aby dostali takú istú možnosť, ako som dostal ja. Som vďačný za túto možnosť, kedy som si mohol splniť svoje túžby a postaviť sa na vlastné nohy.“

Dvaja ľudia opustili projekt predčasne, ale hovoriť o neúspechu by nebolo namieste. Len oni vedia, aký náročný je návrat do bežného života. Rovnakú príležitosť ponúkne Vagus v blízkom čase ďalším ľuďom, ktorí dnes žijú na ulici. Alexandra Kárová sa teší, že po dlhých mesiacoch rokovaní sa im pred pár dňami podarilo získať pre projekt ešte jeden byt, patriaci súkromníkovi, takže aktuálne ich majú k dispozícii už desať. Opatrne dúfa, že možno inšpirujú aj iných majiteľov voľných nehnuteľností, aby sa zapojili.

Prístup Housing First testuje aj mesto

Prístup Najskôr bývanie (Housing First) testuje od tohto roku aj bratislavský magistrát. Prvých 9 nájomných bytov so sociálnou podporou vyčlenil pre ľudí bez domova v seniorskom veku, so zdravotným znevýhodnením, ako aj pre ohrozené rodiny z mestských ubytovní. Ak sa projekt osvedčí, môže sa stať základom na riešenie sociálneho bývania v Bratislave. Podľa odhadu odborných organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova ich žije v Bratislave okolo 4 500.

(ac)