Výročie: Pred 190 rokmi sa štúrovci vybrali na pamätnú vychádzku k ruinám hradu Devín

Zdroj: ms

Tajne naplánovanú vychádzku študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra pripomína na Devíne pamätná tabuľa, ktorú slávnostne odhalili v roku 1936. Výlet nebol totiž bežnou turistickou prechádzkou k ruinám devínskeho hradu, ale nadobudol charakter národnej slávnosti.

Jeho súčasťou bol aj tzv. národný krst, účastníci výletu totiž prijali slovanské mená. Od samotnej vychádzky slovenských národovcov uplynie v piatok 24. apríla 190 rokov.

Študenti bratislavského lýcea a členovia Spoločnosti česko-slovanskej sa k pozostatkom starobylého hradu vybrali 24. apríla 1836. Vychádzka sa pripravovala v tajnosti, aby ich maďarské úrady neobviňovali z panslavizmu. Na cestu sa účastníci vydali vo dvojiciach či v trojiciach. Spoločne sa všetci účastníci pamätného výletu stretli až v záhrade hostinca pod Devínom a neskôr sa vybrali na hradný kopec.

Štúr sa k mladým národovcom takisto prihovoril až na Devíne. V prejave priblížil dejiny pamätného miesta, ktoré spolu s Velehradom považoval za dávne centrum Veľkomoravskej ríše, a mladých národovcov vyzval na aktívnu prácu za národ.

Účastníci sa vyslovili za sebaurčovacie právo pre slovenský národ a po prvý raz použili názov Bratislava namiesto dovtedy zaužívaného Prešporok. Na hradných ruinách zaspievali hymnickú pieseň Samuela Tomášika Hej, Slováci, recitovali úryvky z Kollárovho diela Slávy dcéra, z Hollého Svätopluka alebo prednášali báseň Přísaha českého básnika Františka Klácela. Odznela aj báseň Ctibora Zocha Samostatnost.

Počas výletu si účastníci na návrh Štúra zvolili heslo do života a slovansky znejúce krstné meno. Štúr si vybral meno Velislav, ktoré používal necelé dva roky. Väčšina si však slovanské mená ponechala až do konca života. Odvtedy sú niektorí účastníci pamätnej vychádzky a slovenskí národovci známi pod menami: Jozef Miloslav Hurban, Augustín Horislav Škultéty, Gustáv Dobroslav Grossmann, Juraj Bojislav Záborský či Ján Pravoľub Maróthy.

Stretnutie štúrovcov pripomína pamätná tabuľa umiestnená na severnej stene brala pod hradom s portrétom Štúra. Jej autorom je sochár Jozef Pospíšil a odhalili ju v roku 1936 pri storočnici pamätnej vychádzky. Devínsky výlet nebol posledný, po ňom sa národovci vybrali aj na Kozí vrch či Kamzík. Inšpirovaní v tej dobe rozšíreným romantizmom podobné výlety organizovali aj maďarskí a nemeckí študenti v celom Rakúsko-Uhorsku a Nemecku.

Zdroj: Kronika Slovenska 1 - Od najstarších čias do konca 19. storočia, Bratislava 1998

(TASR)