VIDEO Bláznivé počasie: Kedy príde definitívne jar a čo urobilo ochladenie s úrodou?

8.4.2021
0

Zdroj: ac

Páčil sa vám článok?

Doslova bláznivý apríl ako z učebnice. Počasie sa s nami v posledných dňoch riadne zahráva, počas dňa sa vystrieda slnko, sneh i dážď. Zisťovali sme, či už sa konečne dočkáme teplej jari a čo výkyvy počasia a mierne nočné mrazy urobili s úrodou záhradkárov.

Vyzerá to tak, že chladné počasie sa dnes s nami rozlúči a čaká nás krásny jarný víkend. Veľkou hrozbou pre všetkých, čo majú záhradky či v oknách kvety, je však blížiaca sa noc zo štvrtka na piatok. Máme tu teda definitívne jar? "Definitívne ešte nie. V priebehu štvrtka môžeme ešte očakávať snehové prehánky. Popoludní zmenšovanie oblačnosti, čo ale nie je dobrá správa, lebo sa upokojí vietor a noc bude mrazivá. Môžeme očakávať  mínus 2 až mínusn 8 stupňov Celzia, v horských dolinách ešte menej. Ovocinári a záhradkári, ak ešte o úrodu neprišli, musia byť túto noc v strehu," povedala nám meteorologička zo SHMÚ Mirka Jarošová.

"Dobrou správou je, že od piatka k nám príde opäť veľmi silná ochutnávka jarného počasia.  V piatok očakávame 14 až 15 stupňov, v sobotu 17, v nedeľu až do 20 a v pondelok 20.  Potom príde opäť rozhranie studeného frontu," dodala.

V posledných dňoch totiž dáva počasie zabrať nielen ľuďom, ale aj rastlinám. Takto to napríklad vyzeralo včera pri Matadorke na kurtoch v Petržalke (autorka videa Daniela Bolech Dobak):

Sneženie vo štvrtok pri železničnej stanici v Petržalke (autorka videa Daniela Bolech Dobak):

Výkyvy počasia však určite nepotešili záhradkárov či pestovateľov ovocia. "Najohrozenejšie sú marhule, čerešne a broskyne. Ale ohrozené sú už aj jablone. Pri jabloniach vieme bojovať s mrazmi do teploty mínus 2-3 stupne, keď klesnú nižšie, už sa šance na záchranu úrody znižujú," priblížil pre banoviny.sk Marián Varga, šéf Ovocinárskej únie SR.

Zdroj: ac

Včerajšie sneženie v Petržalke. 

Ak sa však napríklad pri marhuliach zachová 5-10 percent kvetov, ešte môžu mať plnú úrodu. Kvety však musia byť rovnomerne rozložené na strome. Pri jarných mrazoch sa totiž stáva, že kvety na strome zmrznú napríklad iba naspodu, čo nie je dobré.

Zdroj: ms

Takto kvitli pred pár dňami marhule v Devíne. 

"Pri marhuliach je poškodenie kvetov v súčasnosti na úrovni 60-70 percent, ale to ešte stále môžu mať plnú úrodu. Máme ale oblasti, kde je poškodenie 100 percent. Vplýva tu naozaj veľa faktorov, napríklad, či bola pod stromami vykosená tráva. Škody sú rôznorodé, studený vzduch totiž tečie. A môže pokojne zasiahnuť iba časť sadu a podobne," vysvetlil pán Varga s tým, že u marhúľ existuje aj  tzv. sekundárne kvitnutie z púčikov, ktoré inak roky nekvitnú, no po zničení prvých kvetov mrazmi sa môžu rozvinúť. Vtedy môže byť úroda na úrovni 10-20 percent.

Ako nám však ďalej šéf ovocinárov objasnil, v súčasnosti čelíme skorým jarným mrazom, ktorých vlastnosti sú iné ako pri neskorých jarných mrazoch. Ide totiž o arktický vzduch a veľkú studenú hmotu. "Škody sú razantnejšie. Je to iné, ako keď vznikne prízemný mráz a dokážete napríklad helikoptérou tlačiť teplý vzduch zhora nadol," vraví Marián Varga. 

Zdroj: ms

Devínska Kobyla v stredu. 

Metód, ktoré poľnohospodári používajú na boj s mrazmi, je viac. Využívajú parafínové sviečky, piecky, paru, ale aj protimrazovú závlahu. To je metóda, keď kvety neustále polievate jemnými kvapôčkami vody, čím sa na nich aj počas mrazov udržuje teplota nula stupňov a nezmrznú.

Zdroj: Matúš Husár

Petržalka predvčerom. 

Zdroj: Matúš Husár

To isté miesto v Petržalke včera. 

(ms) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie