Zabijú nás odpady? Väčšina biologického odpadu stále končí na skládkach

Zdroj: archív BN

Rozhovor s ĽUDMILOU ZÁHORSKOU, odborníčkou na výstavbu bioenergetických komplexov, ktorá upozorňuje na nebezpečenstvá skládkovania reštauračného a kuchynského odpadu na naše životné prostredie.

V súvislosti s rastúcimi požiadavkami na triedenie a zhodnocovanie odpadu stále viac počúvame o dôležitosti vybudovania bioenergetického komplexu v hlavnom meste. Prečo je to také dôležité?

V Bratislave máme plne funkčnú spaľovňu, ktorá je však už kapacitne naplnená. Okrem toho nie je vhodná na spaľovanie všetkých druhov odpadov. Ak chceme chrániť naše životné prostredie, v rámci Integrovaného systému nakladania s odpadmi, ktorý sa musí zriadiť v každom regióne, je nevyhnutné, aby bol biologicky rozložiteľný odpad (tzv. BRO) zhodnocovaný.

Určitá časť BRO sa už dnes vytrieďuje, napríklad drevný odpad, a posúva sa na ďalšie spracovanie. Veľmi veľká časť BRO odpadov sa však stále vyváža na skládky. Najhorší stav a úplne nedoriešené je nakladanie s reštauračnými odpadmi, odpadmi z kuchýň, jedálenských zariadení a nakladanie s potravinárskym odpadom z obchodných reťazcov. V Bratislave a v celom kraji nemáme vôbec ani len evidenciu množstva takýchto odpadov a ich spôsob likvidácie. A práve tento druh odpadov najviac znehodnocuje naše životné prostredie, keď sa umiestňuje na skládky.

Z uvedeného jednoznačne vychádza, že je potrebné, aby súčasťou Integrovaného systému nakladania s odpadmi v Bratislavskom kraji bolo vybudovanie zariadenia na zhodnocovanie spomínaných druhov odpadu. V mnohých európskych krajinách je praxou úspešne vyskúšaný práve bioenergetický komplex.

Boli ste pri výstavbe bioplynových staníc v Nemecku, v Česku a ďalších krajinách, ako naslovovzatú odborníčku vás zavolali k výstavbe bioplynky v Bzovíku. Čo presne teda bioenergetický komplex prináša, aké sú jeho výhody?

Bioenergetický komplex po spustení pracuje neobmedzene 24 hodín denne 365 dní v roku a odpad sa do jeho priestorov dováža denne. Je potrebné si uvedomiť, že kuchynský a reštauračný odpad podlieha okamžitému rozkladu a tvorbe baktérií a vírusov, preto je veľmi nebezpečné držať ho pri terajších podnebných teplotách v zberných nádobách dlhšie ako 24 hodín.

Celé spracovanie - od privezenia odpadu, jeho dotriedenia až po konečné zhodnotenie prechádza v kompletne uzatvorenom technickom zariadení bez kontaktu s okolitým prostredím. Odpad a jeho konečné spracovanie je zabezpečené a úplne sa zamedzí tomu, aby došlo ku kontaminácii pôdy alebo spodných vôd.

Bioenergetický komplex spracovaním týchto odpadov tvorí elektrickú energiu, bioplyn, podľa potreby teplo alebo chlad, koncentrát vysokokvalitného bio hnojiva a čistú vodu. O jeho výhodách a prínose teda nemožno pochybovať.

Odporcovia bioplynových staníc tvrdia, že v ich okolí sa šíri zápach, a preto ich odmietajú. Je to pravda, alebo len neznalosť či mediálne prekrúcanie reality?

Aj jedno, aj druhé. Bioplynové stanice (BPS) sa musia vždy technologicky postaviť podľa vstupných surovín. Ak ide o BPS so vstupnou surovinou rastlinnou (kukuričná siláž a pod.), musí byť technológia nastavená na tento typ suroviny. Ak je vstupnou surovinou hnoj a hnojovica poľnohospodárskych zvierat, musí byť technologický proces nastavený na tento druh suroviny. Vtedy bioplynky fungujú bez šírenia zápachu a ich prevádzky sú voči okoliu bezproblémové.

Bohužiaľ, u nás sú postavené aj bioplynové stanice, ktoré sú technologicky zle skonštruované, a preto v nich dochádza k nehodám a uvoľňovaniu zápachu. Tiež chcem upozorniť na to, že v súčasnosti sa podaktorí majitelia poľnohospodárskych BPS snažia v týchto zariadeniach namiesto suroviny, na ktorú boli postavené, dávkovať aj biologický odpad. Na ten ale neboli skonštruované, a to je práve problém. Vtedy sa do ovzdušia môže šíriť zápach.

Všetkým uvedeným problémom sa dá jednoducho zabrániť tým, že sa vybuduje bioplynová stanica, resp. bioenergetický komplex s vyspelou, modernou technológiou určenou výhradne na spracovanie biologického odpadu. Verte mi, že v štátoch ako Nemecko, Rakúsko, škandinávske krajiny by nedopustili, aby sa z týchto zariadení do okolia šíril zápach. Bioenergetické komplexy tam úspešne a bez akýchkoľvek problémov fungujú a prinášajú svojim obyvateľom len úžitok.

Ako presne teda bioplynka funguje a čo je jej výsledným produktom?

Bioplynka funguje rôzne, podľa druhu. Sú aeróbne a anaeróbne bioplynové stanice. U nás sú postavené hlavne anaeróbne typy poľnohospodárskych BPS. Doterajšie BPS produkujú bioplyn a následne z neho vyrábajú elektrickú energiu a teplo. Produkt koncového skladu aplikujú tiež ako biologické hnojivo na poľnohospodársku pôdu.

Na zhodnocovanie a spracovanie spomínaného kuchynského a reštauračného odpadu je pre naše hlavné mesto a Bratislavský kraj potrebné postaviť bioenergetický komplex so špičkovou technológiou anaeróbneho spracovania. Vyprodukovaný bioplyn môžeme použiť na výrobu elektrickej energie pre domácnosti. Alebo ako pohonnú hmotu do plynových motorov, napríklad pre mestskú hromadnú dopravu. A naše životné prostredie sa nám tiež určite poďakuje!

 (npr)

 Foto: Ľudmila Záhorská