• Život v meste
  • 02.11.2017 09:03

FOTO A VIDEO Fascinujú vás železnice? V Rači reštaurujú Rolls-Royce medzi lokomotívami

0 0
Zdroj: ms

Železničné múzeum v Bratislave, ktoré pred pár dňami ukončilo svoju hlavnú sezónu, sa môže pochváliť naozaj hodnotnými kúskami. V súčasnosti tunajší milovníci vlakov opravujú lokomotívu z čias prvej republiky, ktorá je považovaná za skutočný klenot medzi strojmi na koľajniciach.

Bratislavské Železničné múzeum, ktoré sa nachádza v lokalite Východné v starom rušňovom depe Bratislava východ I. medzi Račou a Vajnormi, je miestom, kde sa stretávajú naozajstní fanatici do vlakov. Členovia dvoch občianskych združení tu trávia svoj voľný čas a v dielni dávajú dohromady historické kúsky, ktoré sa po renovácii stávajú exponátmi v tomto prevažne exteriérovom múzeu. S prichádzajúcou zimou je však expozícia pre verejnosť uzavretá, najbližšie si ju na vlastné oči môžete pozrieť až od apríla. Prejdite sa teda aspoň s nami medzi vzácnymi kúskami, na ktoré tu narazíte.

Železničným nadšencom v lokalite známej ako Rendez sa podarilo napríklad zohnať slávnu škodovkársku parnú lokomotívu 387.017 z medzivojnového obdobia, ktorú znalci vlakov prezývajú jednoducho mikádo. Jej silueta spredu totiž pripomína tento známy účes. „Je to naozaj taký Rolls-Royce medzi lokomotívami, vysvetľuje nám Peter Kallo, predseda občianskeho združenia Klub železničnej nostalgie Bratislava východ, ktorý sa snaží tomuto stroju vdýchnuť nový život.

Tieto legendárne lokomotívy nasadzované najmä na rýchliky sa vyrábali medzi rokmi 1926 a 1937 v závodoch Škoda Plzeň. Okolo jednej z nich sa dokonca odohráva dej filmu filmu Železný dědek (1948) s Jaroslavom Marvanom (video nižšie). A kým vo filme hral stroj s výrobným číslom 18, do Bratislavy sa podarilo železničným nadšencom dopraviť kusy 17 a 19, teda najbližších príbuzných filmového hrdinu. Sú síce hrdzavé a majú svoje roky, no v dielni z nich plánujú poskladať a zreštaurovať jeden krásny kus. 

„Schádzame sa tu každú sobotu,“ informuje nás priamo v dielni, ktorá sa nachádza v tom istom areáli, Peter Kallo. Ako sa dozvedáme, vždy príde tak okolo 4-5 chlapov, ktorí sa oblečú do monteriek a venujú sa celé hodiny svojej vášni, opravám starých železničných strojov. Okrem občianskeho združenia Petra Kalla tu pôsobí ešte OZ Klub priateľov histórie železničnej dopravy, ktorý taktiež renovuje parný rušeň 399.005 prezývaný Litva z roku 1939. V každom z nich je združených tak do 20 nadšencov vlakov.

FOTOGALÉRIA:

Železničné múzeum

​Legendárny rušeň však nie je zďaleka jediným klenotom múzea, oficiálne Múzejno-dokumentačného centra ŽSR. Zbierka vystavených predmetov je naozaj bohatá, ide o malý svet starých železníc sústredený na jedno miesto. Nájdete tu aj reálne stavby, napríklad vodáreň, ktorá ku koľajniciam kedysi neodmysliteľne patrila. Každá parná lokomotíva mala k sebe totiž pripojený aj takzvaný tender, čo je vagón slúžiaci ako zásobáreň vody a uhlia. No a ohromné množstvo vody pre rušeň museli naši predkovia niekde vydolovať a skladovať, práve preto k starým železniciam patrili vodárne poháňané taktiež gigantickými parnými strojmi.

Ukážka z filmu Železný dědek s Jaroslavom Marvanom, ktorého dej sa krúti okolo parnej lokomotívy Mikádo 387.018:

Nachádza sa tu celý rad vozidiel, strojov a náradia, ktorý ktoré ku koľajniciam neodmysliteľne patria. Ťažiskom expozície sú prevádzkyschopné alebo vystavovateľné historické železničné vozidlá umiestnené na koľajisku.

V ďalšej budove, trubkárni, je inštalovaná expozícia zariadení používaných pri opravách a údržbe železničných vozidiel a železničných tratí. Vedľa trubkárne (trúbky boli neodmysliteľnou súčasťou stroja každej parnej lokomotívy, viedla sa cez ne para) je umiestnené zatiaľ nezreštaurované autentické strojné zariadenie pre čistenie kotlových rúr od kameňa ich omielaním v rotujúcom bubne.

V areáli sa nachádza i objekt bývalej personálnej kuchyne. Sídli v nej knižnica a archív, v ktorom možno po predbežnom dohovore prezenčne študovať. Na prízemí budovy je umiestnené modulové koľajisko.

(ms)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.