Ničivá povodeň prišla každých päť rokov

Za posledných päťsto rokov zaznamenali historické pramene na Dunaji asi sto ničivých povodní, čo znamená, že štatisticky vyjde jedna takáto povodeň na každých päť rokov, hoci ich frekvencia sa štatistikou neriadi a je nepravidelná.

V minulosti sa ničivé povodne vyskytovali častejšie, regulácia Dunaja urobila svoje a aj povodeň, ktorá najčerstvejšie zakotvila v pamäti bratislavskej verejnosti, v roku 2002, následky po sebe nezanechala.

Vieme si však predstaviť, ako by krajinu poznamenala povodeň podobná ľadovej povodni z februára 1501. Rakúski hydrológovia vyrátali, že vo Viedni vtedy pretekalo okolo 15-tisíc kubíkov vody za sekundu. Pre Bratislavu sa ako tisícročný prietok udáva hodnota 13 500 kubíkov. Ak by sa toto množstvo vody neudržalo v koryte, zaplavilo by celú rovinu medzi Bratislavou a Komárnom, pričom by sa prelialo aj cez dnešný tok Malého Dunaja.

Od roku 1897 zaregistrovali v Bratislave na Dunaji sedemnásť povodní, v posledných päťdesiatich rokoch ich bolo osem, medzi nimi však aj tretia najväčšia vo viac ako storočnom rebríčku - povodeň v roku 2002, keď v Bratislave pretekalo Dunajom 10 500 kubíkov vody za sekundu a hladina v Devíne dosiahla úroveň 948 cm.

(gub)