Obchod nesmie spotrebiteľa diskriminovať

Do redakcie sme dostali zaujímavý list od našej čitateľky. Myslím, že rovnaký problém majú desiatky a stovky iných mamičiek, preto som sa rozhodla neodpovedať telefonicky, ale riešiť problém v novinách. O čo ide?

Citujem z listu: ...som na materskej dovolenke a svoju dcéru stále vozím v kočíku. Na mnohých obchodoch som sa stretla s upozornením, že vstup s kočíkom je zakázaný. Mne to pripadá, že je to to isté, ako keby zakázali do predajne vstup s invalidným vozíkom. Veď človiečik sediaci v kočíku takisto nechodí a je na mňa odkázaný. Nemôžem ho predsa nechať len tak vonku. A pri dnešnej kriminalite tak isto nemôžem nechať len tak pred obchodom prázdny kočík. Každý súdny človek uzná, že nemožno nakupovať, keď má človek v jednej ruke dieťa a v druhej košík...

Ďalej sa naša čitateľka pýta, či je možné ukladať tovar do košíka v kočíku bez toho, aby ju upodozrievali z krádeže v prípade, že v predajni sú iba veľké nákupné koše na kolieskach. Ako takýto problém rieši zákon o ochrane spotrebiteľa? V § 6 zákona č. 634/1992 sa výslovne hovorí o zákaze diskriminácie spotrebiteľa. Presnejšie: Predávajúci nesmie nijakým spôsobom spotrebiteľa diskriminovať... pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Osobitné predpisy podľa zákona sú uvedené napr. v zákone o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Toľko litera zákona.

Ak ste si pozorne prečítali znenie zákona pochopíte, prečo sa hnevám na nepresné termíny. Čo to je - v obchodnom styku obvyklé? Ako sa môže spotrebiteľ brániť, keď má oprávnený pocit, že ho diskriminujú? A personál predajne (na základe väčšinového práva silnejšieho spolu s mlčiacou a nesolidárnou skutočnou väčšinou nakupujúcich) ho napr. v konkrétnom prípade nepustí do predajne alebo častuje zraňujúcimi poznámkami?

Tu je rada ťažká, pretože spotrebiteľ sa musí presadiť sám. Odporúčam v dostupných médiách, ako aj v kruhu rodiny a priateľov začať antireklamu obchodom, v ktorých spotrebiteľ je vlastne nežiaduci. Pretože v samoobsluhách v zahraničí sa s týmto problémom stretnete v podobe buď voľného pohybu s vozíkom, alebo je riešený priestor na odkladanie kočíkov v kombinácii s nákupnými vozíkmi, ktoré sú vybavené sedačkou pre dieťa. Býva dobrým zvykom, že vo veľkých obchodoch je aj kútik na „odkladanie“ detí, vybavený hračkami a dozorom. Majitelia si totiž uvedomujú, aký kúpny potenciál predstavujú práve ženy na materskej dovolenke, ak majú čas na pokojný nákup!

Čo sa nákupu do košíka upevneného na kočíku týka, je problém zložitejší. Žiaľ, u nás je národným športom o.i. krádež tovaru. Preto obchod dbá na prehľadnosť a kontrolovateľnosť nákupu. V konkrétnom prípade by som použila spôsob, že pri vstupe do predajne upozorním pokladníčku na skutočnosť, že budem tovar ukladať do prázdneho košíka, ktorý je súčasťou kočíka. Zdôrazňujem však - prázdneho - pretože obchod má tiež svoje právo: chrániť tovar pred odcudzením. Priznám sa, problém našej čitateľky som zakúsila na vlastnej koži v čase, keď som si vozila syna. Naučila som sa deliť obchody na „spotrebiteľsky priateľské a tie iné. A dodnes nemám rada tie „iné“, aj keď už majú iných majiteľov. Čo na to obchod?

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN