Európska únia pečené holuby nerozdáva

Toto číslo našich novín je prvé v novom roku. Preto si dovolím zaželať nám všetkým dobrý štart bez akciového šialenstva a pokiaľ možno málo sťažností počas celého roku.

Mala by som asi písať o rôznych akciách a výpredajoch. Naši čitatelia by však už mali mať také spotrebiteľské vedomie, aby nenaleteli na ponuky tovarov (ktoré vlastne vôbec nepotrebujú), iba na základe tvrdenia „No nekúp to za takú cenu.“ Ak už predsa len pristúpia na hru obchodníkov, potom nech si zaručene ponechajú doklad o zaplatení, aby mohli v prípade nutnosti úspešne zakúpený tovar reklamovať. Pretože aj všetok tovar z výpredaja či akcie má zákonnú 2-ročnú záruku, nech by predavač tvrdil čokoľvek! Priznám, výpredaje nie sú v tomto čase mojou srdcovou záležitosťou.

Znepokojuje ma, že sa opäť začína hromadné nadávanie na Európsku úniu. Pravdepodobne to má na rováši zahlásená novinka pri zabíjačkách - totiž povinnosť vopred nahlásiť veterinárom deň, kedy sa zabíjačka uskutoční. Vidiek sa búrlivo bráni proti bruselskému „teroru“, ale úprimne povedané, mňa upokojuje vedomie, že si nekúpim spolu s mäsom aj svalovca. A nespokojným farmárom pripomínam, že majú určite viac výhod z nášho členstva v EÚ v podobe dotácií ako nevýhod.

Viem si predstaviť, ako sa na moju mestskú hlavu zosypú nadávky a obvinenia z neznalosti problematiky. No pozor! Nie je vinou EÚ, že nevieme robiť projekty, na základe ktorých by sme mohli z fondov čerpať. Za dva a pol roka sme sa ešte nenaučili, že pečené holuby Brusel nerozdáva len preto, že sme pohodlní sa priučiť metodike. Že väčšina našich občanov neovláda dostatočne „kuchárku“ na výrobu prijateľných projektov? A to je čia vina? Hádam len nie Bruselu?!

Skôr si myslím, že naša príslovečná pohodlnosť, ktorú sme si za desaťročia totality osvojili v podobe opisovania materiálov z Prahy zapríčinila, že vypracovanie projektov sa stalo výnosným obchodom. Zopár „šikuliek“ sa pod rôznymi PR-kami (PR - public relation) veľmi úspešne živí práve vypracovávaním projektov. Na tom by samo o sebe nebolo nič zlé, koniec koncov si museli metodiku naštudovať. Čo mi prekáža, je fakt, že za svoje produkty často vôbec neručia, napriek tomu, že si zaň zaúčtovali nemálo peňazí. A že si neviem predstaviť, ako by sa neúspešné projekty mohli reklamovať. Považovala by som za správne, ak by sa za projekt platilo až vtedy, keď ho príslušná inštancia prijala!

Od prvého januára sa EÚ rozšírila o Bulharsko a Rumunsko. Nemám nič proti novým štátom, iba by som sa nerada dožila, že nás hospodársky „strčia do vrecka“ len preto, lebo my donekonečna budeme uplatňovať to známe: Aj tak bude dobre! Nie som si istá, či naši čitatelia strávia dnešný článok. Dúfam, že áno.

Pretože nie je nič horšie, ako rezignovať a správať sa ako stádo, ktoré možno hnať ľubovoľným smerom. Napríklad aj takým, že si niekto na našich ministerstvách niečo vymyslí a odvoláva sa na nariadenie EÚ - pričom v skutočnosti ide iba o odporúčanie. Pretože, priatelia, pamätajte: EÚ pomerne málo vecí nariaďuje! Podstatne viac má odporúčaní. To iba naša vrchnosť si ešte neodvykla dirigovaniu namiesto motivácie. Ktovie prečo a komu to slúži?

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN